9 odpovedí o kompenzáciách cien elektriny

Prudký rast cien elektriny je pre priemyselných spotrebiteľov s elektrifikovanou výrobou likvidačný. V nasledujúcom texte odpovedáme na 9 základných otázok ohľadom emisných povoleniek, trhu s elektrinou a kompenzačného mechanizmu.

Problematiku kompenzácií na Slovensku komplexne rozoberáme v novej publikácii Ako kompenzovať priemysel za zvýšené náklady uhlíka, ktorú si môžete voľne stiahnuť. O téme hovoríme aj v našich vlogoch a podcastoch, zoznam nájdete na konci blogu. 

Kto kupuje a kto predáva emisné povolenky?

Emisnými povolenkami sa musia preukázať všetky povinné podniky, medzi ktoré spadá väčšina priemyslu, okrem malých podnikov. Časť povoleniek dostanú podniky zadarmo (niektoré aj 85 %, ale napríklad elektrárne 0 %). Množstvo vydaných povoleniek určuje EÚ, ale výnosy z predaných povoleniek inkasujú členské štáty. S povolenkami existuje aj sekundárny trh – s povolenkami je možné ďalej obchodovať. Povolenky ako investíciu s cieľom neskoršieho predaja nakupujú aj rôzne fondy a investori mimo priemyslu.

Aké sú to priame a nepriame náklady dekarbonizácie?

Priame náklady dekarbonizácie sú náklady znečisťovateľa (napríklad rafinéria) na nákup povoleniek. Nepriame náklady vznikajú prenášaním nákladov na povolenky do ceny služieb, najčastejšie do ceny elektrickej energie. Nepriame náklady vznikajú tým podnikom, ktoré spotrebovávajú danú službu (elektrinu). Nemusí sa jednať o znečisťovateľa (napríklad metalurgický závod s elektrifikovanou výrobou). Väčšinou dokonca platí nepriama úmera – čím viac elektrifikovaný podnik je, tým má menej priamych emisií, je teda „zelenší“. Zároveň však musí nakupovať viac elektriny a tým má vyššie nepriame náklady dekarbonizácie.

Ovplyvňujú drahšie emisné povolenky ceny elektriny len v štátoch s vysokým podielom výroby elektriny z uhlia a plynu?

Nie. Elektrina sa obchoduje na regionálnych trhoch, kde sú ceny elektriny v jednotlivých krajinách veľmi podobné. Slovenský podnik môže kúpiť elektrinu od českého dodávateľa a naopak, Slovenské elektrárne môžu predať elektrinu maďarskému kupcovi. Zároveň platí, že čím kratšie obdobie, tým viac sú ceny ovplyvnené cenou poslednej pridanej jednotky elektriny. Ak sa zvýši dopyt (alebo poklesne výroba elektriny, napríklad kvôli slabšiemu vetru), na trh „naskočí“ dodatočná výroba elektriny. Tá však prichádza z flexibilných zdrojov (pretože výrobu v atómovej alebo solárnej elektrárni nemožno len tak zvýšiť), ktorými sú hlavne uhoľné a plynové elektrárne. Výroba v nich je kvôli emisným povolenkám drahá a tým ovplyvnia cenu elektriny na celom regionálnom trhu. Inak povedané, trhová cena elektriny musí byť dostatočne vysoká, aby sa tieto nákladné zdroje zapli. A preto bez ohľadu na vysoký podiel výroby z bezemisného jadra a vody na Slovensku, lokálna cena elektriny je silne ovplyvnená nemeckými uhoľnými a plynovými elektrárňami, ktoré „naskočili“ na trh.

EÚ s takýmto efektom nerátala?

Čiastočne rátala. Povolila členským štátom vytvoriť kompenzačnú schému – časť príjmov z predaja emisných povoleniek môžu členské štáty použiť na to, aby platili kompenzácie podnikom spotrebovávajúcim elektrinu. Táto schéma je však obmedzená na niekoľko konkrétnych sektorov a má určený strop, aký podiel nákladov môže maximálne podnikom pokryť.

Využíva Slovensko túto schému?

Len minimálne. Kompenzačná schéma existuje už niekoľko rokov. Vypláca sa cez ňu však len minimum príjmov z predaja povoleniek. Kým Slovensko za predaj povoleniek v roku 2020 zinkasovalo 242 miliónov eur, na kompenzáciách vyplatilo len tri milióny eur. Rastúce ceny elektriny pritom pre výrobcov znamenajú dodatočné náklady v rádoch aj desiatok miliónov eur. Pre porovnanie, Česká republika vyplatí 50 mil. eur.

Prečo Slovensko vyžíva možnosť kompenzácií len v minimálnej miere?

Až donedávna neboli ceny elektriny pre priemysel veľkou témou. Ministerstvo financií radšej nechávalo príjmy z povoleniek „ležať v trezore“ a financovalo nimi tak verejný dlh (o to menej dlhopisov muselo Slovensko vydať). Príjmy z povoleniek však nie je možné minúť hocijako (napríklad na dôchodky, či diaľnice), môžu sa minúť len na kompenzácie, alebo „zelené“ projekty (zatepľovanie a pod.)

Ako sa dá pomôcť podnikom s cenami elektriny?

Jednoduchou zmenou zákona je možné výšku kompenzácií nepriamych nákladov zvýšiť až na úroveň niekoľko desiatok miliónov eur ročne. Znamenalo by to však, že Ministerstvo financií by muselo akceptovať, že o časť tejto sumy sa zvýši deficit verejných financií, pretože štát by si z nazbieraných peňazí za povolenky mohol „požičať“ menej.

Budú posilnené kompenzácie stačiť pri dnešných cenách elektriny?

Aktuálna situácia s trojcifernými cenami za MWh elektriny nie je spôsobená len rastom cien povoleniek, ale viacerými ďalšími faktormi, najmä monetárnou politikou (veľké množstvo vytlačených „horúcich“ peňazí, ktoré behajú po trhu a hľadajú výnos) a regulačnými rozhodnutiami (uzavretie jadra v Nemecku, zmena emisných cieľov z 40% na 55%-ný pokles, veľký podiel nestabilných zdrojov elektriny...), či nedostatok plynu na trhu. Kompenzačná schéma situáciu do normálu nevráti. Je pomocou čiastočnou, kompenzuje len jeden faktor a to cenu povolenky premietnutú v cene elektriny.

Nemali by sme nechať priemysel, aby si s cenami elektriny poradil sám?

Podniky majú dve možnosti. Môžu cenu elektriny preniesť na zákazníkov, alebo ju akceptovať ako vyšší náklad, ktorý im zníži zisk.  Niektorým sa to môže podariť, pre veľkých spotrebiteľov elektriny, najmä v metalurgii, je však nárast nákladov likvidačný. Nárast cien elektriny je vo veľkej miere nákladom politických rozhodnutí EÚ o znižovaní emisií. Vzniká však paradox, že tieto náklady do nemalej miery padajú na „zelené“ (elektrifikované) podniky. Krajiny, ktoré nekompenzujú nepriame náklady dekarbonizácie tak znižujú konkurencieschopnosť svojho priemyslu nielen voči tretím krajinám z Ázie či Amerík, ale aj voči konkurencii z členských štátov, kde kompenzujú intenzívne (Nemecko, Francúzsko...). Príjmy z predaja povoleniek sa síce dočasne kopia v štátnej pokladnici, no skôr či neskôr budú spotrebované. Rozhodovanie o (ne)poskytnutí kompenzácií je tak rozhodovaním o použití týchto peňazí. Má ich štát použiť na rôzne zelené projekty (kde bude vďaka Fondu obnovy čoskoro pretlak peňazí a deficit dobrých nápadov), alebo vyzbierané peniaze aspoň čiastočne vrátiť do ekonomiky cez kompenzácie, práve do podnikov, ktoré sú elektrifikované a tým viac „zelené“?

Vlogy/Podcasty na tému:

INESS na DNES #56: Emisné povolenky alebo Sme fit na Fit for 55? / podcast

INESS na DNES #55: Prečo elektrina prudko rastie? / podcast

Na Vŕšku #84 – Decarbonisation, electricity and EU industry with Cillian O'Donoghue (anglicky) / podcast

Na Vŕšku #83 – Emisné povolenky / podcast

Záznam vystúpení na konferencii Priemysel na odchode

blog SME, 21.10.2021