INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Všetci chceme, aby mali ľudia vyššie mzdy. Špeciálne tí s nízkymi príjmami. Ale to sa nerobí plošným stanovovaním administratívnej mzdy z Bratislavy pre čašníčku z Utekáča.

Neexistuje veľa ukazovateľov, v ktorých by sa slovenské školstvo mohlo pochváliť, že dosiahlo ciele, ku ktorým sa zaviazalo. Jedným takýmto ukazovateľom je podiel absolventov vysokých škôl medzi mladými ľuďmi. Keď sme vstupovali do EÚ, dosahoval tento podiel 14 %. Minulý rok sa dostal na 40%, čo zodpovedá cieľu, ktorý sme si kedysi dávno ambiciózne nastavili. To je tesne za priemerom EÚ (43 %) a predbehli sme napríklad Česko s konzervatívnejším cieľom (33,7 %) a Maďarsko (29,4 %). Za tento výsledok vďačíme hlavne ženám. Medzi mladými ženami má už skoro polovica vysokoškolský titul. Na Slovensku absolvuje vyšší podiel žien, ako je priemer v Európe.

Téma nedostatku zdrojov vo vysokom školstve sa automaticky spája s nízkou úrovňou financovania. To však nie je jediné možné vysvetlenie. V nasledujúcej tlačovej správe ukážeme, že dôležitou príčinou nedostatku zdrojov v slovenskom vysokom školstve je neefektivita.

Podobne ako celú opozíciu a odbornú verejnosť aj nás prekvapil poslanecký prílepok, pomocou ktorého sa na poslednú chvíľu novelizoval Zákon o Národnom inštitúte pre technológie a zdravotníctvo (NIHO). Prílepok sa na verejnosť dostal len tesne pred hlasovaním, aj to len ako narýchlo spravený scan papierového materiálu.

Keď Slovensko vstupovalo do EÚ, zapojilo sa do exkluzívneho klubu krajín, ktoré tvorili 26% svetového HDP. Tesne za USA s 28% podielom. Čína vtedy len začínala svoj raketový ekonomický rast so 4% podielom.  V tomto roku vytvorí  EÚ 17,3% HDP sveta, Čína by mala dosiahnuť 16,9%. Asi poslednýkrát, čo vyspelá EÚ bude produkovať viac ako Čína, ktorá sa veľmi pravdepodobne posunie budúci rok na druhú priečku na svete. Za hegemóna USA, ktorý stále tvorí 26% svetovej produkcie.

Na internetovom prehliadači mi jeden doplnok automaticky odklikáva vyskakujúce hlásenia o „cookies“. Druhý zase vracia funkčnosť Google máp nazad do obdobia spred 1. marca 2024.

Trh je spoločenská technológia, ktorá umožňuje kooperáciu a koordináciu vo veľkej otvorenej spoločnosti plnej ľudí, ktorí sa nepoznajú. Toto sú dve skupiny dôvodov, prečo ekonómovia milujú trh. Rozmeňme si ich na drobné.

V mediálnom priestore sa v posledných mesiacoch pravidelne objavuje téma dane zo sladených nápojov a aktuálne to vyzerá tak, že bohatá zbierka slovenských daní bude pod zámienkou motivovania „spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života“ mať nový prírastok. Práve odôvodnenie návrhu však pôsobí prinajmenšom zvláštne. Na to, že štát ide zdaniť skupinu produktov, ktorých spotreba posledných vyše 10 rokov klesá aj bez dane, sme už upozornili v našej publikácii, rovnako ako sme poukázali na to, že miera obezity a nadváhy rastie aj v krajinách, ktoré podobnú daň zaviedli. V tomto texte však spravíme krok späť od samotného opatrenia a pozrieme sa na dôveryhodnosť prezentovaných úmyslov v širšom kontexte štátnych aktivít.

Posledný rozpočet ministra financií Petra Kažimíra v roku 2019 pred jeho odchodom do pohodlnej kancelárie Národnej banky Slovenska počítal s deficitom 0,1 % HDP. To bolo nejakých 100 miliónov eur. Štát vtedy nakoniec skončil so sekerou za 1,3 miliardy eur. Skoro vyrovnaný mal byť aj ten nasledujúci rozpočet, ale prišiel covid a z plánovaného deficitu 0,5 % bolo zrazu 10 % HDP.