Keď sa na Slovensku hovorí alebo píše o mzde, myslí sa tým tzv. „hrubá mzda“. Z ekonomického hľadiska však ide o účtovnícku fikciu. Predstavuje arbitrárne stanovený bod medzi dvoma kľúčovými parametrami: čistou mzdou a nákladmi práce. Ten prvý zaujíma zamestnancov a ten druhý zamestnávateľov. Rozdiel medzi nimi je zaujímavý pre štát – pretože práve ten hovorí o objeme daní a odvodov.

V Bruseli sa odohráva súťaž, kto navrhne väčšie sprísnenie limitov emisií skleníkových plynov. Najprv predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen navrhla, aby do roku 2030 poklesli emisie      o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Následne Európsky parlament odhlasoval návrh na ešte razantnejšie zvýšenie poklesu, teda aby emisie poklesli o 60 %. Ani na jeden z týchto limitov nie je Slovensko pripravené. Prijatie takýchto limitov môže mať značne negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku.

INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz spoločne s ďalšími desiatimi európskymi think-tankmi (zoznam uvedený na konci tlačovej správy) zaslal otvorený list predstaviteľom Európskej rady, Európskej komisie a Európskemu parlamentu, v ktorom vyjadruje nesúhlas s prístupom, akým je navrhnutý nový rozpočet na obdobie 2021-2027.

Na Slovensku už približne 25 rokov funguje štátom požehnaný biznis vo forme povinných gastrolístkov pre zamestnancov. Nejde o fazuľky. V hre je 30 miliónov, ktoré každý rok zaplatia zamestnanci, zamestnávatelia, reštaurácie a obchody za to, že namiesto bankoviek si medzi sebou vymieňajú farebné papieriky s nezaokrúhlenými číslami.

O štátnych hmotných rezervách sme počuli najmä vďaka Kajetánovi Kičurovi. Toto meno bude ešte nejakú dobu spojené s netransparentným a nehospodárnym nakladaním s verejnými financiami počas koronakrízy. Štátne hmotné rezervy však existovali pred Kičurom a budú aj po ňom. 

Ľudia boli nútení zvyknúť si na dočasnú zmenu otváracích hodín obchodov bez možnosti nakupovať počas nedele. No ako sa hovorí, nič nie je také trvalé ako dočasné vládne opatrenie. Túto skutočnosť svojím vyjadrením v prospech zachovania súčasnej situácie podporil aj premiér Igor Matovič, ktorý by chcel vidieť zatvorené obchody počas nedele aj po koronakríze. Na prvý pohľad nevinné opatrenie prináša mnoho negatívnych dôsledkov naprieč hospodárstvom.

Prebieha súťaž o štedrejšieho. Veľkí zamestnávatelia chcú čo najvyššiu náhradu mzdy, prstom ukazujú na nemecký alebo rakúsky systém Kurzarbeitu, ktorý pokrýva až 85 % mzdových nákladov. Novinári a niektorí ekonómovia tvrdia, že by sme si mali požičať, koľko sa bude dať. Všetci argumentujú zachraňovaním ekonomiky, predovšetkým zamestnanosti.

Zavrieme na pár týždňov oči a ľudí do domáceho väzenia. Potom ich otvoríme a vírus bude preč? Tak to nefunguje. Áno, videl som aj čínske čísla a ani ja im neverím - gigantická kontinentálna Čína má vraj podobný počet nových pozitívnych ako drobunký čínsky Hong Kong? Rituálna ekonomická samovražda bez želaného efektu. Stačí jeden nakazený prebehlík od susedov, a sme opäť na začiatku. Zavrieme to tu ešte raz? To už aj potravín bude toľko, koľko sa predchádzajúcej vláde podarilo zabezpečiť ochranných zdravotníckych pomôcok či testov.

Minulý týždeň oznámil predseda Európskeho parlamentu, že množstvo schôdzí a stretnutí výborov sa kvôli koronavírusu ruší. Ale aj v Európskom parlamente sa delia ľudia na obyčajných a tých druhých. A tak akcia, na ktorej sa mal zúčastniť prezident Ghany, bola zrušená, ale osobný príhovor Grety Thunbergovej zrušený nebol. Dostala slovo pri príležitosti predstavenia návrhu Klimatického zákona, vlajkovej lode šéfky Európskej komisie.