Čo znamená súčasná inflácia pre blízku budúcnosť

Rok 2021 priniesol na jednej strane pomerne rýchle ekonomické oživenie z pandemického prepadu roku 2020, ale po prvýkrát od 90. rokov minulého storočia sa vo vyspelých ekonomikách dostala do pozornosti cenová inflácia. Tomuto fenoménu sa venuje nová publikácia INESS s názvom Drahý nový rok - Čo znamená súčasná inflácia pre blízku budúcnosť. Môžete si ju stiahnuť ako pdf tu. Jej obsah vám priblíži tlačová správa nižšie.

Od skonsolidovania EÚ a vytvorenia Eurozóny sa pohybovala cenová inflácia väčšinu času na úrovni 2 % ročne a menej. Na začiatku pandémie sa inflácia prepadla a následne vyletela hore a v decembri 2021 dosiahla v Eurozóne úroveň 5 %. Analytikom centrálnych bánk sa takýto inflačný vývoj nepodarilo predvídať, dokonca ani v relatívne krátkom období.

Rastúce ceny sa nevyhli ani Slovensku. V novembri 2021 dosiahla cenová inflácia 5,57 %, najvyššiu mieru od vstupu do Eurozóny. Infláciu medziročne najvýraznejšie podporil rast cien potravín. Potraviny boli medziročne drahšie vo všetkých 9 sledovaných potravinových triedach.

K rastu cien rôznych tovarov a komodít prispeli aj unikátne udalosti - blackout v Texase alebo veľký požiar japonskej továrne, obmedzenia obchodu exprezidenta Trumpa, záplavy v Britskej Kolumbii, technické odstávky veľkých elektrární, mráz v Brazílii, záplavy v Európe a mnohé iné.

Na vysvetlenie celosvetového nárastu inflácie sú však tieto udalosti nedostatočné. Posledné dva roky boli výnimočné aj z hľadiska práce centrálnych bánk. S príchodom pandémie na jar 2020 bilancie hlavných centrálnych bánk prudko narástli. Kým za 12 rokov (2007 - 2019) narástli zhruba o 14 biliónov dolárov, za 20 mesiacov od marca 2020 do novembra 2021 pribudlo ďalších 12 biliónov dolárov.

Väčšina nových peňazí však neskončila v rukách spotrebiteľov a nedvíhala ceny spotrebných tovarov. Miesto toho končila o úroveň vyššie – na akciovom trhu a trhu iných investičných aktív, napríklad nehnuteľností. Prudké zosilnenie aktivity centrálnych bánk a vznik nových kanálov, ktorými novovytvorené peniaze prúdia do peňaženiek spotrebiteľov sú možnými dôvodmi, prečo sa monetárna politika začala prejavovať v cenovej inflácii.

Inflácia so sebou nesie viacero rizík. V texte ich identifikujeme ako:

• Zmena relatívnych cien
• Zombie ekonomika
• Pomýlení investori
• Inflačná daň a daň z inflácie
• Zložitejšie sporenie a nútené špekulácie
• Fiškálne problémy
• Fiškálna ilúzia

Rast cien sa v tomto momente nedá zastaviť. Rastúce ceny sú obrazom udalostí, ktoré sa už stali alebo práve prebiehajú. Dôležité v tomto momente bude, aby si politici dokázali sedieť na rukách. Oveľa väčšie problémy ako rastúce ceny totiž vždy spôsobujú politické opatrenia, ktoré im v tom majú zabrániť. V texte spomíname:

• Regulácia cien. Každá cenová regulácia nevyhnutne vyvolá nedostatok statku, alebo jeho prebytok vedúci k plytvaniu.
• Navyšovanie verejných výdavkov. Zvýšenie miezd a dôchodkov bude vytvárať dodatočnú dieru v rozpočte.
• Ďalšie regulácie. Veľkým nebezpečenstvom je obmedzenie obchodu.

Slovensko má obmedzené možnosti ako proti inflácii zasiahnuť, keďže monetárnu politiku vykonáva Európska centrálna banka. Preto sa musí slovenská vláda sústrediť na znižovanie negatívnych dopadov. To sú najmä dve činnosti:

• Stabilizovať rozpočet na výdavkovej strane. V prípade sprísnenia monetárnej politiky sa krajiny pomerne rýchlo a nečakane môžu dostať do situácie, že o štátny dlh nebude medzi investormi záujem.
• Nepodľahnúť pokušeniu na škodlivé regulácie. Nadchádzajúce mesiace budú politicky náročné, rast cien sa do peňaženiek voličov zapracováva ešte len postupne. Núkanie politických „riešení“ inflácie bude intenzívnejšie.