INT 3/2019 - Čo (ne)vieme o minimálnej mzde

Publikácia o ekonomických štúdiach skúmajúcich vplyv minimálnej mzdy na spoločnosť. 

Minimálna mzda je na prvé počutie ľúbivé opatrenie. Zákonom stanovíme hranicou, pod ktorú nemôže klesnúť mzda žiadneho zamestnanca v hospodárstve. Problém je, že žiadny zákon nedokáže prinútiť zamestnávateľa vytvoriť/udržať pracovné miesto so zvýšenou mzdou alebo nezhoršiť pracovné podmienky, nezvýšiť tempo práce, nezrušiť rôzne benefity alebo nepreniesť náklady na zákazníka.

Minimálna mzda je cenová regulácia, ktorá zvyšuje náklady a každý, kto mal v škole aspoň jednu hodinu ekonómie, vie, že ľudia zvyknú reagovať na vyššie ceny nižším dopytom. Z toho dôvodu existoval medzi ekonómami dlho konsenzus, že minimálna mzda nie je vhodný prostriedok ako pomáhať chudobným ľudom. Ťažko niekomu pomôžete tým, že znížite záujem zamestnávateľov o jeho služby, teda dopyt po jeho službách. Zrozumiteľne komunikovať tento záver bolo pre ekonómov dlhé dekády veľkou výzvou.

V posledných rokoch sa však začali objavovať empirické štúdie, ktorých závery spochybnili vyššie popísaný konsenzus o škodlivosti minimálnej mzdy. Určite ste zachytili tvrdenia niektorých politikov alebo odborárov, že je dokázané, že zvyšovanie minimálnej mzdy nemá negatívny vplyv na zamestnanosť. Toto tvrdenie je ďaleko od pravdy. Existuje množstvo štúdií, ktoré upozorňujú na negatívne dopady tohto nástroja.

V publikácii Čo (ne)vieme o minimálnej mzde podrobnejšie analyzujeme známu štúdiu ekonómov Carda a Kruegera z New Jersey, kde mali ukázať, že zvýšenie minimálnej mzdy ešte zvýšilo zamestnanosť. A pozrieme sa tiež na nedávne výrazné zvýšenie minimálnej mzdy v americkom Seattle, ktoré analyzovali dva tímy ekonómov a prišli k dvom rozdielnym záverom.