Index pestúnskeho štátu 2023

Index pestúnskeho štátu sleduje reguláciu životného štýlu občanov v krajinách Európy už od roku 2016. Zostavuje ho združenie think tankov Epicenter. Kompletné výsledky Indexu sú zverejnené na stránke www.nannystateindex.org. Slovenská publikácia k Indexu je dostupná na tomto linku. 

Index pestúnskeho štátu 2023

V predchádzajúcich ročníkoch sme tento Index označovali ako Index opatrovateľského štátu. Rozhodli sme sa tento rok index premenovať tak, aby lepšie vystihoval podstatu paternalistických politík.

Slovensko si v Indexe pestúnskeho štátu polepšilo z 23. na 25. miesto. Index je ako golf; je lepšie mať menej bodov.

Index pozostáva z troch hlavných kategórií: alkohol, nikotín a jedlo a nápoje. Každá z týchto troch kategórií má rovnakú váhu 33,3 %. Kategória Nikotín je rozdelená na tabak a elektronické cigarety s rovnakou váhou pre každú z nich, t. j. 16,7 %. percent.

Každá kategória má niekoľko rôznych kritérií. Za každé kritérium sa udeľujú body, maximálny možný súčet je 100. V Indexe sa hodnotia len politiky, ktoré majú priamy vplyv na spotrebiteľov. Tieto politiky majú v kritériách rôznu váhu, aby odrážali rozsah, do akej miery sú spotrebitelia negatívne ovplyvnení, od relatívne malých nepríjemností až po vysoké dane a úplné zákazy.

Paternalistické politiky zvyčajne znižujú kvalitu života jednotlivca v jednej alebo viacerých oblastiach týmito spôsobmi:

- zvyšovanie cien (prostredníctvom daní alebo maloobchodných monopolov)

- stigmatizácia spotrebiteľov

- obmedzovanie výberu

- obťažovanie spotrebiteľov (napr. obmedzením obchodných hodín)

- obmedzovanie informácií (napr. zákazom reklamy)

- zníženie kvality výrobkov

Hlavné závery tohtoročného vydania Indexu:

- Väčšina európskych krajín naďalej rozširuje rozsah a objem paternalistických zásahov do každodenného života svojich občanov prostredníctvom zákazov, zvyšovania daní z hriechov (fajčenie, alkohol, sladkosti) a komplikovaných byrokratických predpisov v odvetviach, ktoré vlády považujú za škodlivé. 

- Počet krajín, ktoré v súčasnosti uvaľujú daň z hriechu na sladené nápoje, sa viac ako zdvojnásobil z piatich v roku 2017 na dvanásť v roku 2023 a vo väčšine krajín daň na sladené nápoje zahŕňa aj nápoje s umelými sladidlami.

- V niektorých krajinách boli zavedené nové prekážky pri kúpe alkoholu. Írsko, Škótsko a Wales zaviedli minimálne ceny, Litva zvýšila zákonný vek konzumácie alkoholu a Írsko zaviedlo vizuálne bariéry regálov s alkoholom.

- Maďarsko zostáva najhoršou krajinou z hľadiska zdaňovania potravín a nealkoholických nápojov. Poľsko má najvyššiu daň z limonád po zohľadnení príjmov.

- Litva, Nórsko a Fínsko majú najvyššie dane na alkohol v pomere k priemerným príjmom. Na druhej strane, Nemecko, Česko a Taliansko majú miernejšie predpisy týkajúce sa alkoholu, čo im pomáha zostať krajinami, ktoré ponechávajú občanom v rozhodovaní o svojom životnom štýle viac slobody.

- Pätnásť krajín v súčasnosti účtuje dodatočné dane na tekutinu do e-cigariet, čo je takmer dvojnásobok oproti ôsmim krajinám v roku 2017. Niektoré krajiny tieto náplne zdaňuje, hoci neobsahujú nikotín. Predaj e-cigariet obsahujúcich nikotín je úplne zakázaný v Turecku a Nórsku a na vapovanie sa uplatňuje rovnaké obmedzenia ako na klasické fajčenie v trinástich krajinách.

- Napriek zrýchľujúcemu pribúdaniu paternalistických regulácií životného štýlu občanov existuje len málo dôkazov o tom, že takéto politiky sú skutočne účinné. Tieto opatrenia sú v platnosti viac ako desať rokov, súvislosť medzi prísnejšími nariadeniami týkajúcimi sa pitia, stravovania, fajčenia a vapovania a očakávanou dĺžkou života nie je zrejmá.

- Namiesto mikroregulácie spotrebiteľského správania by sa tvorcovia politík mali zamerať na hospodársky rast a prosperitu, aby dosiahli svoj deklarovaný cieľ zlepšiť zdravie svojich občanov.

- Skutočným cieľom zvyšovania spotrebných daní nie je kompenzácia nákladov zdravotníctva ale zvyšovania všeobecných príjmov štátnych pokladníc

Celú publikáciu si môžete prečítať stiahnuť tu. 

Predchádzajúce ročníky Indexu pestúnskeho štátu

Hlavným autorom publikácie je Christopher Snowdon z Institute of Economic Affairs.

EPICENTER, Európske informačné centrum hospodárskych politík, je nezávislá iniciatíva desiatich popredných think tankov z celej Európy. Snaží sa informovať o európskej politickej diskusii a podporovať zásady slobodnej spoločnosti tým, že spája odborné znalosti svojich členov.

EPICENTER tvoria: Centrum politických štúdií (Dánsko), Fórum pre občiansky rozvoj (Poľsko), Institut Economique Molinari (Francúzsko), Inštitút pre ekonomické záležitosti (Spojené kráľovstvo), INESS Inštitút ekonomických a sociálnych analýz (Slovensko), Instituto Bruno Leoni (Taliansko), KEFiM (Grécko), Litovský inštitút voľného trhu, Prometheus (Nemecko) a Timbro (Švédsko). EPICENTER je rovnako ako jeho členovia politicky nezávislý a neprijíma financovanie od daňových poplatníkov.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards