Tlačová správa: Lov na živnostníkov nie je správny

Vláda vo svojom rozpočtovom pláne zverejnila zámer „pripraviť opatrenia, ktoré by sa dotkli živnostníkov vykazujúcich známky zamestnaneckého pomeru“. Téma vyššieho zdanenia živnostníkov sa do politickej debaty vracia v periodických cykloch, bez ohľadu na vládnucu koalíciu.

V máji takúto debatu s týmto argumentom oživila aj analýza Útvaru hodnoty za peniaze. V INESS sme pripravili vlastný text pod názvom Lov na živnostníkov. Rozoberáme v ňom niekoľko momentov z analýzy ÚHP a ukazujeme, že na tie isté číselné fakty sa dá pozrieť aj cez iné okuliare.

Keďže analýza ÚHP obsahuje väčšinu argumentov, ktoré sa dnes objavujú vo verejnej diskusii, náš text zároveň slúži aj ako univerzálna obhajoba nezvyšovania daní a odvodov pre živnostníkov a nesťažovania regulačných podmienok ich existencie.

Publikácia Lov na živnostníkov je voľne dostupná ako PDF na našom webe tu.

Zhrnutie:

• Na dnešnom trhu práce môžeme predpokladať, že drvivá väčšina živnostníkov má na trhu alternatívu v podobe pracovného pomeru. Dobrovoľne si však zvolili možnosť nevykonávať svoju činnosť podľa Zákonníka práce, ale podľa Živnostenského zákona. Toto rozhodnutie by nemalo byť penalizované, ani považované za spoločensky „menej optimálne“.

• Definícia „fiktívneho živnostníka“ je subjektívna a vychádza len z vonkajších znakov (absencia zamestnancov, počet odberateľov, podriadenosť). Medzinárodné organizácie, ktoré ju ukotvili, vychádzajú z predpokladu, že byť zamestnancom je automaticky preferovaný stav.

• Oficiálny podiel „fiktívnych živnostníkov“ na celkovom počte SZČO na Slovensku od roku 2017 klesal, len v roku 2023 prišlo k miernemu nárastu smerom späť k priemeru.

• Verejná správa pri svojej argumentácii nijako nepracuje s detailnejšími dátami – súbeh s trvalým pracovným pomerom, súbeh s dôchodkom, rozdelenie príjmov, nároky zo sociálneho systému, zmena pridanej hodnoty...

• Verejná správa argumentuje len daňovo-odvodovými rozdielmi. Ignoruje rozdiely v riziku, flexibilite, čerpaní sociálnych služieb, tvorbe pridanej hodnoty, odvetviach atď.

• Argument o hroziacich nízkych dôchodkoch živnostníkov ignoruje fakt, že celý verejný dôchodkový systém čaká v budúcnosti prudké znižovanie pomeru dôchodkov ku mzde.

• Modelový živnostník si z minimálnych sociálnych odvodov „zaplatí“ náklady na minimálny dôchodok. V prípade odvodov nemocenského poistenia živnostníci dotujú zamestnancov.

• Platba zdravotného poistenia za poistencov štátu je o 1/3 nižšia ako minimálny odvod živnostníkov. Tí spolu so zamestnancami „dotujú“ poistencov štátu.

• Očakávané výnosy z vyššieho zdanenia živnostníkov budú len kvapkou v mori verejných výdavkov, keď pokryjú možno štvrtinu nákladov len na 13. dôchodok, ktorý stojí 800 miliónov eur ročne. Naviac nie je vyčíslený budúci nárast nárokov „novozamestnaných“ živnostníkov.

• Výmenou za trochu viac peňazí v rozpočte bude poškodený celý sektor živnostníkov.

Fiktívni živnostníci sú fiktívny problém. Pokiaľ existuje dobrovoľná dohoda medzi odberateľom a dodávateľom, že sa nebudú riadiť Zákonníkom práce ale Obchodným zákonníkom a Živnostenským zákonom, nie je dôvod do tohto vzťahu zasahovať. Čo zdaním, toho mám menej. Vyššie zdanenie živnostníkov povedie k menšej podnikateľskej aktivite na Slovensku. Rozpočet potrebuje dostať pod kontrolu výdavky, nie neustále zvyšovať príjmy.