Tlačová správa: Nová energetická politika EÚ

Nová Európska komisia bude v nasledujúcom období čeliť výzvam a tlakom na úpravy Zelenej dohody (Green Deal). V novej publikácii  s názvom Nová energetická politika EÚ – čo robiť, čo nerobiť a čo zrušiť popisujeme kroky, ako upraviť energetickú politiku tak, aby viedla k znižovaniu emisií CO₂ a zároveň v čo najmenšej miere oslabovala výkonnosť európskej ekonomiky a prosperitu občanov Európskej únie.

Kľúčové výzvy pre novú Komisiu sú:

- Ako nájsť rovnováhu medzi cieľmi v oblasti klímy, konkurencieschopnosťou ekonomiky a energetickou bezpečnosťou
- Ako dosiahnuť nákladovo efektívnejší prístup k znižovaniu emisií CO₂

INESS spolu so zástupcami ďalších 6 špičkových think tankov spolupracujúcich v prestížnom EPICENTER Network analyzoval nedostatky súčasnej energetickej politiky EÚ.

V novej publikácii konštatujeme, že úpravy energetickej politiky by sa mali riadiť nasledujúcimi princípmi:
- Stanovenie jednotnej ceny uhlíka
- Intenzívnejšie zapojenie spotrebiteľov a dodávateľov do trhu s energiou
- Technologická neutralita
- Využívanie dostupných domácich zdrojov energie

Na základe týchto požiadaviek sme formulovali nasledujúce odporúčania pre Komisiu:

l Klimatická politika EÚ by sa mala sústrediť len na jeden cieľ, a tým by malo byť znižovanie emisií skleníkových plynov. Tento cieľ vie EÚ napĺňať postupným znižovaním objemu dostupných emisných povoleniek.

l Ostatné ciele, ako je podiel OZE na konečnej spotrebe energie, cieľ zvyšovania energetickej efektívnosti či stanovovanie termínov zákazu niektorých technológií (napr. spaľovacích áut) sú v kontexte už stanoveného emisného cieľa nadbytočné, pretože centrálne stanovenie štruktúry úspor nijak neprispieva k ušetreným emisiám. Zbytočne zvyšujú náklady energetickej transformácie a mali by byť zrušené.

l Komisia by nemala určovať, čo sú preferované technológie výroby elektriny. Každá ušetrená tona CO₂ sa počíta - bez ohľadu na fakt, či bola ušetrená v jadrovej či plynovej elektrárni, alebo uložená v podzemí. Cenový mechanizmus sám prinúti investorov hľadať najlacnejšie a najefektívnejšie úspory uhlíkových emisií.

l Zrušiť poskytovanie nových dotácií na výrobu elektriny z OZE. Nedávny technologický pokrok eliminoval ich význam a potrebu. Vlády by mali limitovať svoju podporu na záruky na projekty obsahujúce Zmluvy o nákupe energie (PPA).

l Je potrebné odstrániť byrokratické prekážky pri inštalácii nových zdrojov energie, a to bez ohľadu na pôvod energie.

l Je potrebná reforma energetického zdaňovania. Zdaňovanie emisií uhlíka by sa malo preniesť do zníženia priamych daní. Malo by sa zamedziť dvojitému zdaneniu. Po spustení ETS II (emisie na dopravu a bývanie), by mali byť energetické dane, pôvodne určené na zdaňovanie uhlíka v týchto palivách, zrušené.

l Systém obchodovania s emisnými povolenkami EU ETS I by mal byť časom zlúčený s EU ETS II.

l EÚ sa v nasledujúcich dekádach nezbaví závislosti na fosílnych palivách. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu zníženia celkových emisií, by komisia mala tlačiť na odstránenie bariér ťažby plynu v EÚ.

V publikácii popisujeme východiskový stav, ako aj argumenty, ktorými zdôvodňujeme naše odporúčania. Vychádzame pritom zo skutočnosti, že cieľ znižovania emisií je politicky stanovený a úlohou ekonómie je hľadať nákladovo najvýhodnejšie cesty k jeho dosiahnutiu. Celú publikáciu si môžete stiahnuť tu.

Táto publikácia je prvou zo série odporúčaní, ktoré v rámci policy aktivít siete EPICENTER Network budeme komunikovať priamo v Bruseli Európskej komisii, ako aj dôležitým hráčom  na Slovensku. Cieľom tohto úsilia je inšpirovať politikov v ich snahe vytvoriť pružnejšiu a konkurencieschopnejšiu ekonomiku EÚ – ktorá zabezpečí aj väčšiu slobodu, prosperitu a lepší život jej občanov.