Potrebujeme McDonald’s vo vzdelávaní

Na svete existujú dva typy ľudí – tí, ktorí majú radi firmu McDonald’s, a tí, ktorí neštudovali ekonómiu. McDonald’s je krásna ukážka sily optimalizácie procesov, ktorá vedie k vysokej efektivite a následne k obľúbenosti medzi zákazníkmi. Legendárny cheeseburger dokonca ekonómovia vyhlásili za „najlacnejšie a najvýživnejšie jedlo v histórii ľudstva“.

Tajomstvo McDonaldu sa skrýva v jednom slove: štandardizácia. Rozmiestnenie vybavenia reštaurácie a kuchyne, ako aj každý pohyb zamestnanca, uhorky a zákazníkov prechádzajú v McDonald’s dôkladnou analýzou. A výsledky tejto analýzy sú následne využívané franšízami (pobočkami) po celom svete a nastavujú podľa nich svoje prevádzky. Vďaka tomuto dokáže McDonald’s držať náklady nízko, kvalitu vysoko, a to aj v takých rozdielnych podmienkach, ako je izraelská púšť alebo Múzeum Louvre v Paríži.

Otázka za milión je, kde všade by sa štandardizácia dala využiť. Keď to funguje na plnenie brucha, fungovalo by to aj na plnenie hláv detí? Odpoveď na túto otázku hľadajú niektoré siete škôl po celom svete. Asi najznámejšia z nich je Bridge International Academies. Bridge vznikla v roku 2008 ako sieť súkromných nízkonákladových škôl pre deti z rozvojového sveta. Išlo o iniciatívu americkej organizácie NewGlobe a od začiatku mala za cieľ vytvoriť silno štandardizovanú vzdelávaciu službu.
 

Vysoký štandard v štandardizácii škôl

Najviac škôl sa podarilo Bridge otvoriť v Keni, kde v jednom čase študovalo 100-tisíc žiakov na viac ako 400 školách. Tieto školy fungovali podľa modelu navrhnutého v centrále Bridge, ktorý vniesol štandard a štruktúru do všetkých aspektov školy. Vyučovanie v triedach sa odohráva podľa detailného vzdelávacieho plánu, ktorý predpisuje, čo majú učitelia učiť a ako.

Tento plán ide až do takých detailov, že učitelia majú naplánované, čo majú hovoriť na konkrétnej hodine, čo písať na tabuľu, kedy ju zmazať, ako sa majú pýtať žiakov, reagovať na ich odpovede, dávať im spätnú väzbu a motivovať ich, aby sa snažili. V tomto všetkom im pomáha tablet so špeciálnym softvérom, ktorý bezplatne dostane každý učiteľ v Bridge. Súčasťou tohto plánu je aj behaviorálny manažment triedy, teda pravidlá správania žiakov v triede, čo je nesmierne dôležité predovšetkým pre neskúsených učiteľov.

Tento podrobný plán vzdelávania následne umožňuje štandardizovať proces monitorovania a hodnotenia práce samotných učiteľov. Bridge vytvoril detailný proces práce pre riaditeľov škôl, ktorým predpisuje, ako kontrolovať učiteľov, či dodržiavajú plán vzdelávania a manažment triedy. Riaditelia majú povinnosť skontrolovať učiteľov dvakrát denne a sú naučení rýchlo rozpoznať prípadné chyby vo vzdelávaní. Štandardizovaný proces kontroly obsahuje 6 krokov (pripraviť, pozorovať, poskytnúť spätnú väzbu, následne sledovať, poskytnúť opakovanú spätnú väzbu a zadať skóre). Okrem toho musia raz za deň absolvovať jednu celohodinovú kontrolu vybraného učiteľa, kde sledujú a vyhodnocujú štyri kľúčové parametre (ako dobre motivujú žiakov, dodržiavajú pokyny, kontrolujú výkon žiakov a reagujú naň). Všetko, samozrejme, zaznamenávajú do svojich tabletov.

Podobne majú školy siete Bridge štandardizovanú aj konštrukciu budov a vybavenie tried. Podľa CEO Bridge sú školy navrhnuté tak, že dokážu byť postavené jednoducho a lacno ako nábytok z IKEA. Dôraz bol kladený na nižšie náklady na fyzickú infraštruktúru a ušetrené zdroje sa radšej investujú do vzdelávacích pomôcok. Sieť škôl štandardizuje všetko od záchodov a tabúľ cez usporiadanie tried a umiestnenie okien až po farebné zladenie a obstarávanie pozemkov.

Rovnako je štandardizovaná aj prevádzka školy a finančné transakcie. Všetky školy používajú mobilný platobný systém M-Pesa, ktorý v Keni funguje od roku 2007 a používa sa na prijímanie poplatkov od rodičov, na výplaty miezd zamestnancov, ako aj na platby za služby dodávateľov. Znova aj v tejto oblasti hrajú dôležitú rolu tablety, kde sú v reálnom čase zaznamenané všetky finančné dáta školy a ďalšie prevádzkové povinnosti, čo minimalizuje administratívno-byrokratické činnosti.
 

Nízke náklady

Vytvoriť takýto detailný model fungovania pre rozsiahlu sieť škôl znamená vysoké vstupné náklady. Keď je však model na svete, jeho ďalšie replikovanie prináša so sebou nízke hraničné náklady. Rýchlo tak klesajú jednotkové náklady na jedného žiaka. To je zázrak štandardizácie.

Vo vzdelávaní platí, že najväčšiu časť nákladov predstavujú mzdy zamestnancov. Keď však máte dobre nastavenú organizáciu a manažment práce, stačí vám menej ľudí a títo ľudia môžu byť menej kvalifikovaní a skúsení. Konkrétne na školách Bridge to znamená, že potrebujú len jedného administratívneho pracovníka, ktorý sa volá riaditeľ. Ten zvládne ľavou zadnou všetku administratívu vďaka tabletu a podpore z centrály, ktorá rieši financie, prevádzku, nákupy pre školu.

Vďaka štandardizovanému vzdelávaniu, ktoré robí z učenia relatívne jednoduchú činnosť, si môžu školy siete Bridge učiteľov vyberať spomedzi mladších kandidátov bez vyššieho vzdelania, ktorým môžu ponúknuť nižšiu mzdu. Učitelia tu totiž nemusia objavovať koleso a prísť na školu s vlastným prepracovaným obsahom vzdelávania a tonou skúseností, ako učiť a manažovať správanie žiakov v triede.

Toto všetko dostanú v balíku služieb od školy spolu s intenzívnym 10-dňovým školením. Výsledkom je, že na týchto školách má len 23 percent učiteľov pedagogický titul, pričom vo verejných školách v Keni je to viac ako 75 percent. Takýmto učiteľom môže Bridge vyplácať nižšie mzdy, ktoré sú približne vo výške jednej pätiny oproti učiteľom vo verejných školách. A nejde len o výšku odmeny, učitelia v Bridge pracujú viac hodín do dňa a často aj v sobotu.

Vďaka vysokej štandardizácii a nízkym nákladom môžu školy Bridge nasadiť nízku cenovku pre rodičov v Keni. Ročné vzdelávanie v tejto sieti škôl stojí približne 9 000 KES, čo je menej ako 100 USD.
 

Vysoké benefity

Všetka táto štandardizácia a znižovanie nákladov by však boli samoúčelné, keby to neviedlo k lepším vzdelávacím výsledkom. A to je niečo, čo v prípade siete škôl Bridge skúmali viaceré štúdie. Napríklad jedna je z roku 2018, uskutočnila sa na školách v Nigérii a išlo o relatívne jednoduchú observačnú štúdiu, kde porovnávali výsledky žiakov zo škôl verejných, súkromných a tých zo siete Bridge.

V čitateľskej aj matematickej gramotnosti žiaci z Bridge výrazne predbehli tých z verejných škôl. Priemerné výsledky dosiahlo len 18, respektíve 24 percent žiakov z verejných škôl, ale až 80, respektíve 62 percent žiakov zo škôl Bridge. Týmto školám sa dokonca podarilo prelomiť aj tradičný vplyv socioekonomického zázemia na výsledky. Ich žiaci dosahovali rovnakú úroveň čitateľskej gramotnosti bez ohľadu na to, či pochádzali z chudobných alebo bohatších rodín.

Doslova pred pár dňami však vyšla nová, tentoraz už experimentálna štúdia, pričom jeden z jej spoluautorov je držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Michael Kremer. Autori štúdie využili to, že sieť škôl Bridge v Keni rozdávala 10 000 štipendií vo forme bezplatného štúdia pre 10-tisíc detí, ale prihlásilo sa ich až 25-tisíc. Štipendiá sa tak rozdávali lotériou, čo vytvorilo podmienky kontrolovaného experimentu.

Výsledky boli znova extrémne pozitívne. Deti, ktoré dva roky študovali na školách Bridge, získali vzdelanie na úrovni skoro troch rokov v porovnaní s ostatnými deťmi na verejných školách. V štatistickom vyjadrení ide o vplyv na úrovni 0,81 štandardnej odchýlky, čo je v pedagogike extrémne veľa – len na porovnanie, priemerný vplyv vo vzdelávacích štúdiách je na úrovni 0,06 štandardnej odchýlky. Aj preto autori v štúdii píšu, že „odhalené efekty patria medzi tie najväčšie v medzinárodnej vzdelávacej literatúre, (…) prevyšujú 99. percentil rozsiahlych vzdelávacích intervencií“. Navyše najväčší pozitívny efekt mali školy Bridge na slabších žiakov a takto pomohli znížiť rozdiely medzi tými najhoršími a najlepšími. Rovnako ako v prvej štúdii, neodhalili žiadny vplyv socioekonomického zázemia na výsledky žiakov. K ďalším pozitívnym vplyvom tejto siete škôl patrí zlepšenie pracovnej pamäti, sebakontroly a slovnej zásoby.
 

Ale aj tak to nestačilo

V mnohých afrických krajinách by ste McDonald’s hľadali zbytočne. A pobočku nemá ani v Keni. Dôvodov môže byť viacero – slabá kúpna sila strednej triedy, rozdielne preferencie alebo prísna poľnohospodárska politika, ktorá znemožňuje zahraničným reštauračným sieťam jednoducho používať lokálne potraviny.

A dnes je na odchode z Kene aj sieť škôl Bridge. Nedávno tam napriek výborným výsledkom zatvorili 300 zo 400 svojich škôl. Dôvodov je ako vždy viacero, ale konvergujú k nepriateľskému postaveniu štátu a odborov voči sieti škôl.

Ministerstvo školstva v Keni dlhodobo prenasledovalo školy Bridge s tvrdeniami, že porušujú zákony a nespĺňajú potrebné regulácie. Vo verejnej diskusii a v médiách sa opakovane riešilo, či a prečo nespĺňajú povinnosť detských ihrísk, bezbariérovej dostupnosti pre deti so zdravotným postihnutím, predpísanú veľkosť tried a špeciálne typy záchodov, kuchýň a stravovacích priestorov. Školy Bridge argumentovali, že spadajú pod kategóriu tzv. neformálnych škôl, ktoré nie sú tak prísne regulované. Témou vo verejnosti bola aj požiadavka, aby školy Bridge zamestnali viac certifikovaných učiteľov. Čo je požiadavka, ktorú logicky pretláčajú hlavne odborárske organizácie.

Iní zasa kritizovali sieť Bridge, že jej kurikulum nezodpovedá štandardom, ktoré nastavil štátny pedagogický ústav v Keni. Na čo školy odpovedali, že ich kurikulum sa prekrýva so štátnymi požiadavkami, a aj dostali podmienečný súhlas od ústavu a len čakajú na konečné povolenie. Mimochodom, testy zo spomínanej štúdie boli založené na kenskom štátom kurikule a žiaci z Bridge v nich dosiali výrazne lepšie výsledky ako žiaci verejných škôl. Do tejto kritiky sa primiešali aj emócie, keď jeden žiak z tejto siete zomrel po tom, ako sa dotkol elektrického vedenia na budove susediacej so školou.

Výsledkom bolo, že mnohým školám bolo znemožnené po covide znovu otvoriť svoje brány. A rôzne organizácie, ako napríklad Svetová banka, stiahli svoju podporu tejto siete škôl, čo napríklad nezisková organizácia Oxfam (známa svojím bojom proti nerovnostiach vo svete) oslavovala ako víťazstvo hnutia za „právo na bezplatné vzdelávanie“.
 

Záver – nie je štandardizácia ako štandardizácia

Napriek tomu dokázala sieť škôl Bridge International Academies veľkú vec. Po viac ako dekáde fungujúcom príklade a následnom experimentálnom výskume vieme, že štandardizácia môže fungovať aj vo vzdelávaní. Že keď sa dobre nastavia procesy a ich monitorovanie, dokáže škola aj s mladšími a nie profesionálne vzdelanými učiteľmi prekonať drahšie verejné školy s certifikovanými učiteľmi.

To však neznamená, že každá štandardizácia je dobrá štandardizácia. Aj štát sa pokúša o štandardizáciu vo forme štátneho kurikula, Štátnej školskej inšpekcie či Štátneho pedagogického ústavu. Toto je však centralizovaný prístup k štandardizácii, ktorý vytvára monokultúru vo vzdelávaní a znemožňuje vznik inovácií.

To, čo potrebujeme, je, naopak, paralelná konkurencia rôznych prístupov rôznych sietí škôl, ktoré budú bojovať o lokálnych riaditeľov, učiteľov a hlavne o zákazníkov. Len takto môže byť zaručené, že evolúcia v školstve nezamrzne na mŕtvom bode. A že bude neustále dochádzať k pokroku vo výsledkoch, k zlepšovaniu postupov, k adaptovaniu sa na nové požiadavky doby a nakoniec k spokojnosti tých, o ktorých to celé je – žiakov.

Denník N, 30.6.2022