Stanovisko INESS k návrhom Európskej komisie v oblasti minimálnej mzdy

INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz spoločne s ďalšími európskymi think-tankmi zaslal stanovisko predstaviteľom Európskej rady, Európskej komisie a Európskeho parlamentu, v ktorom vyjadruje nesúhlas so snahou Európskej komisie koordinovať tvorbu minimálnej mzdy v členských krajinách a s prístupom, akým navrhuje naviazať minimálnu mzdu na vybrané ukazovatele. 

Európska komisia (EK) navrhla novú smernicu o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii. Cieľom je zaistiť, aby zamestnanci v EÚ boli chránení minimálnou mzdou, čo má garantovať adekvátne pracovné a životné podmienky bez ohľadu na to, kde pracujú alebo žijú. Komisia navrhuje, aby kritéria ako kúpna sila, rast miezd alebo úroveň či produktivita práce boli brané do úvahy, keď sa stanovuje minimálna mzda.

Keď analyzujeme definíciu a nastavenie minimálnej mzdy, je potrebné si uvedomiť, že to môže za určitých okolností znamenať aj jej zníženie. Vysoká minimálna mzda totižto môže výrazne negatívne vplývať na trh práce. To znamená, zhoršuje šance znevýhodneným skupinám nezamestnaných dostať sa do zamestnania a bráni tvorbe nových pracovných miest. Toto všetko je o to výraznejšie v ekonomicky neistých časoch, keď sa ekonomika prepadá, zamestnávatelia krachujú a rastie miera nezamestnanosti.

V nasledujúcich siedmich bodoch komentujeme navrhnutú smernicu EK k minimálnej mzde:

1. EK upozorňuje, že pri porovnávaní minimálnych miezd naprieč EÚ krajinami, musíme brať do úvahy rôznu kúpyschopnosť. Napríklad nominálna minimálna mzda na Slovensku bola skoro 4-krát nižšia, ako tá v Luxemburgu. Keď však zoberieme do úvahy cenovú hladinu, tak sa tento rozdiel zníži skoro o polovicu. Ani porovnanie cez paritu kúpnej sily však nestačí a nemôže byť rozhodujúcim pri porovnávaní minimálnych miezd naprieč krajinami. Dôležitým kritériom je aj celková ekonomická úroveň v krajine. To znamená, že rozdiel medzi minimálnymi mzdami na Slovensku a Luxemburgu nie je daný politickým rozhodnutím, ale ekonomickou realitou a nižšou produktivitou práce.
2. Smernica EÚ navrhuje napojiť minimálnu mzdu na úroveň priemernej hrubej mzdy. Hrubá mzda je však skresľujúci udaj, ktorý nezohľadňuje rôznu úroveň zdaňovania a platenia odvodov na strane zamestnanca a zamestnávateľa medzi rôznymi krajinami. Navrhujeme preto porovnávať čistú minimálnu mzdu a čistú priemernú mzdu, alebo, ešte lepšie, mzdové náklady na minimálnu mzdu a mzdové náklady na priemernú mzdu.

   Porovnanie čistej, hrubej mzdy a mzdových nákladov v Česku a na Slovensku pri minimálnej a priemernej mzde
   
   Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie
    

3. Smernica EÚ navrhuje, aby minimálna mzda tvorila 60 % hrubej mediánovej mzdy alebo 50 % hrubej priemernej mzdy v jednotlivých krajinách. Tu je však potrebné upozorniť na to, že napojenie minimálne mzdy na vyššie percentá priemernej alebo mediánovej mzdy následne bude tlačiť na ďalšie zvyšovanie priemernej alebo mediánovej mzdy. A to následne vytvorí tlak na rýchlejší rast minimálnej mzdy, čo prinesie negatívne dopady na trh práce, predovšetkým pre malých a stredných zamestnávateľov v zaostalejších regiónoch.
4. Smernica EÚ navrhuje, aby rast minimálnej mzdy bol napojený na rast miezd v hospodárstve. Toto však môže vytvoriť problém v obdobiach krízy, ktoré momentálne zažívame. Počas ekonomického spomalenia sa môže stať, že zaniknú pracovné miesta s relatívne nízkymi mzdami a to zvýši priemernú mzdu v hospodárstve. A následne bude automaticky nasledovať aj zvýšenie minimálnej mzdy, pričom ekonomika sa nachádza v recesii a ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy len zhorší situáciu a urýchli zánik alebo spomalí vznik pracovných miest.
5. Smernica EÚ navrhuje, aby minimálna mzda bola napojená na rast produktivity práce. Takéto prepojenie by pomohlo zabrzdiť nebezpečné zvyšovanie mzdových nákladov v situácii, ktorú máme v SR posledné roky. Avšak ani toto prepojenie nie je bez problémov. Rast priemernej produktivity práce neznamená automaticky, že rastie aj hraničná produktivita práce ľudí s minimálnou mzdou. 
6. Smernica EÚ navrhuje minimalizovať používanie rozdielnych sadzieb minimálnej mzdy. Toto je ale problém v krajinách s vysokými regionálnymi rozdielmi ako je Slovensko. Výkon ekonomiky v Bratislavskom a Prešovskom kraji by si vyžadoval rozdielne minimálne mzdy. Na druhej strane je možné chápať toto odporúčanie ako návod na zrušenie šiestich stupňov náročnosti minimálnej mzdy, ktoré na Slovensku máme a ktoré nie sú bežné v ostatných krajinách.
7. Smernica EÚ navrhuje posilniť kontrolné činnosti inšpektorov práce. Takýto postup však ignoruje hlavné dôvody, prečo existuje šedá ekonomika a zamestnávanie na čierno. Skôr by bolo potrebné sa zamerať na odstraňovanie týchto dôvodov než na prísnejšie trestanie. Tými dôvodmi sú najčastejšie zložitá a nákladná byrokracia spojená s tvorbou a udržiavaním pracovného miesta. Taktiež rozsiahle regulácie, ktoré zvyšujú celkové náklady práce. A v neposlednom rade je to vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Ak je cieľom znižovanie šedej ekonomiky, je potrebné sa zamerať na odstraňovanie týchto prekážok vzniku štandardných zamestnaneckých pomerov.

Viac o našom spoločnom stanovisku sa dočítate v anglickom jazyku tu: Position Paper on the Proposal for a Directive of the European Parliament and of the Council on adequate Minimum Wages in the European Union

Kontakt pre médiá:

Róbert Chovanculiak
0907 632 004 / robert.chovanculiak@iness.sk