Tlačová správa: Minister zavádza o nutnosti zvyšovať minimálnu mzdu

Minister práce Erik Tomáš ohlásil návrh zrýchliť tempo zvyšovania minimálnej mzdy, ktorá by sa mala ku koncu volebného obdobia dostať na úroveň 1000 eur a rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Tieto návrhy vysvetľuje implementovaním novej smernice EÚ do legislatívy SR. 

Ide však o nesprávne čítanie smernice a zároveň ekonomicky škodlivé a rizikové opatrenia.

Neexistujú právne dôvody

Európska smernica o primeraných minimálnych mzdách nepredpisuje žiadnej krajine presnú výšku ani zvýšenie minimálnej mzdy. Smernica dáva len nezáväzné odporúčanie, aby sa minimálne mzdy krajín približovali k úrovni 50 % priemernej mzdy v danej krajine.^[1] Slovenská minimálna mzda už toto odporúčanie prakticky spĺňa. Minimálna mzda minulý rok dosiahla úroveň 700 eur, pričom priemerná mzda sa odhaduje na úrovni 1432 eur (49 %).

Taktiež smernica nevyžaduje od krajín, aby začali rozširovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. V smernici sa doslova píše: „Žiadne ustanovenie tejto smernice sa nesmie vykladať v tom zmysle, že sa ním ukladá ktorémukoľvek členskému štátu: povinnosť vyhlásiť všeobecnú uplatniteľnosť akýchkoľvek kolektívnych zmlúv.“

Otázne pritom je, či vôbec bude táto smernica platiť. Dánsko napadlo jej súlad s právom EÚ na Súdnom dvore Európskej Únie, ktorý môže rozhodnúť aj o jej úplnom zneplatnení.

Neexistujú ekonomické dôvody

Slovenská minimálna mzda patrí medzi tie najvyššie v EÚ vzhľadom na mzdovú úroveň v krajine (6. najvyššia v roku 2022). A zároveň je Slovensko krajina s veľkými regionálnymi rozdielmi. Tieto dva faktory znamenajú, že vysoká, plošná minimálna mzda spôsobuje vážne negatívne dopady na zaostávajúce regióny Slovenska. To potvrdila aj empirická štúdia Ministerstva financií, ktorá hovorí o strate práce pre 14 tisíc ľudí predovšetkým z chudobných oblastí pri zvýšení minimálnej mzdy o 5 % počas rokov 2010 až 2018. 

Ďalším dôvodom proti zvyšovaniu tohto pomeru je naviazanie výšky príplatkov za prácu v noci a cez víkend na hodnotu minimálnej mzdy na Slovensku. Zrýchľovanie jej rastu tak prinesie nečakané nárasty ceny práce pre veľkú časť zamestnávateľov po celom Slovensku. Takéto skokové, nesystémové a nepredikovateľné zásahy do mzdovej politiky zamestnávateľov na Slovensku zhoršujú podnikateľské prostredie a vytvárajú potenciálne riziká v časoch ekonomickej neistoty.

Taktiež makroekonomické dáta ukazujú, že trh práce na Slovensku je konkurenčný a vyjednávacia sila zamestnancov za posledné roky výrazne rastie. Podiel miezd na ekonomike narástol za poslednú dekádu dramaticky. Pracujúci dostávajú z HDP o šestinu viac, ako pred desiatimi rokmi, čo je tretí najvyšší nárast v EÚ. Z týchto dôvodov nepovažujeme za ekonomicky opodstatnené pristupovať k rozširovaniu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. 

Ako zvýšiť čisté príjmy zamestnancom s nízkymi mzdami

Z týchto dôvodov by vláda mala zastaviť akékoľvek legislatívne zámery ďalšieho zvyšovania pomeru minimálnej mzdy k priemernej mzde a rozširovania kolektívnych zmlúv. Odporúčame presmerovať snahu pomôcť nízkopríjmovým zamestnancom k návrhom na zníženie vysokého daňovo-odvodového zaťaženia práce. To nízkopríjmovým zamestnancom v posledných rokoch výrazne narástlo. Zatiaľ čo v roku 2015 zaplatil zamestnanec do štátnej kasy 30 centov z každého zarobeného eura, v súčasnosti je to už 40 centov. Na zvyšovaní minimálnej mzdy tak najviac zarobil štát.

^{_______________________________________________________}

^[1] „Členské štáty by mali používať ukazovatele a súvisiace referenčné hodnoty na usmernenie svojho posúdenia primeranosti zákonných minimálnych miezd. Členské štáty si môžu vyberať spomedzi ukazovateľov bežne používaných na medzinárodnej úrovni a/alebo ukazovateľov používaných na vnútroštátnej úrovni.“

Zdroj: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32022L2041#d1e675-33-1