Zlé úmysly, zlá teória, zlé peniaze

Magazín .týždeň zverejnil komentár Juraja Karpiša k aktuálnym menovým problémom v Turecku. 10.9.2018.

„Čím nižšie úroky, tým nižšia inflácia,“ presviedčal turecký prezident Erdogan ešte v máji redaktorov Bloomberg. Vysoké úroky sú podľa Erdogana „matkou všetkého zla“. A dnešná realita?

Svoju ekonomickú teóriu vtedy Erdogan dovysvetlil: „Čo sa stane s nákladmi vstupov v momente, ako úroky znížime? Tiež klesnú… a ľudia získajú príležitosť predávať svoje produkty za omnoho nižšie ceny… Takto je to jednoduché.“ Otcovi všetkého ekonomického zla v Turecku naleteli aj renomovaní ekonomickí akademici. „Turecký prezident Erdogan nie je síce známy svojím progresivizmom, no čo sa týka hospodárskej politiky, môže byť jediným presvedčeným Neofisheriánom na planéte, ktorý má moc ovplyvňovať monetárnu politiku,“ tak vzhliadal ešte v máji k Erdoganovi predstaviteľ ekonomickej školy Nového monetarizmu, výskumník americkej aj kanadskej centrálnej banky Stephen Williamson. „Povedal by som, že prezident Erdogan nie je, čo sa týka inflácie, až taký bláznivý, ako ho niektorí vykresľujú.“

Lenže v auguste zahraničným investorom praskli nervy, turecká líra sa prepadla a cenová inflácia vystrelila do nebies. Ceny tam momentálne rastú tempom 100 percent medziročne. Takto je to jednoduché. Nemôžu za to americkí imperialisti, útoky špekulantov, neprajníci na sociálnych sieťach alebo iné Erdoganove výhovorky. Za kolapsom je štátny monopol. Turecká centrálna banka tlačila zlé peniaze ako zmyslov zbavená, keď za posledných sedem rokov ich množstvo v ekonomike narástlo na štvornásobok. A pred následkami takéhoto zneužívania štátneho monopolu krajinu neuchránili ani bláznivé ekonomické teórie posvätené pomýlenými akademikmi.

Turecko má obrovský dlh (500 mld. amerických dolárov) voči zahraničným veriteľom a pre kolabujúcu líru preto aj obrovský problém. Oslabovaním meny totiž rastie reálna ťarcha záväzkov štátu a súkromného sektora. Pri súčasnom výmennom kurze líry budú musieť turecké banky každý rok len na splátkach dlhu voči zahraničiu niekde zohnať viac než 100 % svojej aktuálnej trhovej kapitalizácie. Držím palce.

Proti tureckému toxickému dlhu majú slušnú expozíciu aj viaceré európske banky. Problém s tureckým Neofisheriánom tak máme aj my v Európe. Blížiaci sa bankrot má potenciál byť najväčším defaultom rozvíjajúcej sa krajiny v histórii a môže tak kvalitne prevetrať európske bankové štruktúry.

Podobné príbehy zlých peňazí strácajúcich hodnotu, ktoré píšu centrálne banky naprieč históriou a krajinami po celom svete, sa neustále opakujú. Rozdielne sú len lokálne kulisy a tempo znehodnocovania. Slováci sa hnevajú, že naše peniaze stratili oproti potravinám za posledné dva roky osem percent hodnoty. Argentínske peso však stratilo proti americkému doláru len od začiatku roka už 52 percent a cenová inflácia v Iráne dosiahla už 268 percent medziročne. Momentálnym šampiónom v kazení peňazí je však socialistická Venezuela. Súdruhovia sú už pomerne blízko konečného cieľa zlých peňazí. Ukazuje to fakt, že v hromade bankoviek, ktorou musíte zaplatiť za toaletný papier, je už mnohonásobne viac vlákniny, než v samotnej rolke. No napriek tomu sú menej využiteľné než ten papier.

Juraj Karpiš, Týždeň, 10.09.2018