Zmena DPH a ceny potravín
Vládny balíček prichádza s výraznými zmenami sadzieb DPH, ktoré sa týkajú aj cien potravín. Sadzba pre vybrané potraviny má klesnúť z 10% na 5% a sadzba ostatných potravín z 20% na 19%. V súvislosti s tým sa množia otázky verejnosti, aký to bude mať vplyv na ceny potravín.
Podobnú otázku sme riešili aj v roku 2019, kedy bolo schválené ( s účinnosťou od roku 2020) rozšírenie skupiny vybraných potravín s 10%-nou sadzbou. Pripravili sme vtedy publikáciu Chlebom a soľou - Ceny potravín a znížená DPH. Dáta odvtedy zostarli, ale logika ich použitia nie.
V nasledujúcich riadkoch predstavujeme niekoľko aktualizovaných faktov a argumentov ohľadom vplyvu DPH na ceny potravín a obľúbených laických chýb a omylov v tejto problematike.
- Zníženie o 5 nie je zníženie o 5!
Nie všetci poznajú spôsob, akým sa účtuje DPH. To vedie k mylnému výpočtu zmeny ceny. Ak tovar s 10% DPH stojí 100, zníženie sadby na 5% neznamená, že nová cena má byť 95, ale 95,5. Postup je 100/110 * 105 (cena na pulte je cena tovaru bez dane + DPH, teda najskôr 110%, po znížení 105% ceny bez dane).
- Cenu ovplyvňujú aj iné vstupy
S využitím účtovných závierok spracovaných spoločnosťou FinStat pre 4 najväčšie maloobchodné potravinové reťazce na Slovensku za rok 2023 sme zistili, že:
- Náklady na nákup tovaru predstavujú 76% nákladov.
- Osobné náklady sa predstavujú 10 % tržieb.
- Náklady na energie sú v rozpätí okolo 1-2 % z tržieb.
- Zvyšok, teda zhruba 12% nákladov, tvoria iné položky (odpisy, služby, úrokové náklady a pod)
Z týchto položiek hrá najdôležitejšiu úlohu nákup samotných potravín od výrobcov. Je to zároveň „najdivokejšia“ položka. Podľa štatistického úradu bol index cien výrobcov potravín 103 v septembri 2021, ale už 131 o rok neskôr, aby klesol na 103 v roku 2023. Aktuálna hodnota z júla 2024 hovorí o hodnote 97. To znamená, že ceny výrobcov dokážu počas jedného roka narásť o 30% a následne zase o 30% spadnúť. Do tlaku na rast cien potravín sa premietnu aj nové dane mimo DPH – najmä transakčná daň a zvýšenie dane z príjmu. Predikcia rastu cien potravín na Slovensku je 4% v roku 2025, pričom v Českej republike je to výrazne menej ako 2%. Je preto očividné, že k rastu cien potravín prispejú aj lokálne faktory.
Zmeny DPH sa v takýchto výkyvoch ľahko stratia, ak si dáta štatisticky neočistíte.
- Ceny ovplyvňujú marketingové stratégie
Ak nakupujete potraviny tak viete, že cena rovnakej potraviny v rovnakom obchode sa môže behom krátkeho času významne zmeniť. Obchody nasadzujú rôzne marketingové stratégie – niekedy cielia na sezónne výrobku (Vianoce, Veľká noc, leto), niekedy prichádzajú s cenovými akciami na konkrétny tovar a podobne. Vzhľadom k tomu, že sa budú meniť sadzby DPH komplexne a neprichádza len ku zníženiu sadzieb, ale aj k zvýšeniu (na 23%), môže byť stratégiou aj zmena pomeru marží. Napríklad obchodník prenesie časť marže z drogistického tovaru (nová DPH 23%) na niektoré potraviny, aby získal výhodu pred špecializovanými drogériami. Voľnosť v cenových stratégiách je nevyhnutnou podmienkou maximalizácie úžitku spotrebiteľa.
- Aké sú doterajšie skúsenosti?
DPH sa vo svete mení pomerne často. Slovenský príklad pochádza z roku 2016, kedy prišlo k vzniku zníženej sadzby 10%. Zníženie sadzby DPH na niektoré potraviny sa prakticky kompletne prenieslo do ich cien, ako konštatoval vo svojej štúdii ekonóm Martin Hudcovský z EUBA. „Výsledky hovoria, že intenzita prenosu poklesu dane z pridanej hodnoty na potraviny sa prejavila takmer v plnej sile. Vážený pokles cien vybraných potravín dosiahol úrovne -7,9 %, čo je bezprecedentný prenos redukcie sadzby, aký pri predchádzajúcich zmenách sadzby nenastal.“ Autori na základe dát Štatistického úradu porovnali vývoj cien dvoch skupín potravinových produktov, jedna skupina bola zo zníženou sadzbou a druhá nie.
Staršiu komplexnú analýzu na dátach 17 krajín z obdobia 1999-2013 robilo MMF. Nenašlo rozdiely v tom, či sa DPH zvyšovala, alebo znižovala. Našli však rozdiely v tom, či sa jednalo o zmenu štandardnej sadzby, alebo zmenu špeciálnej sadzby. V prvom prípade videli 100%-né prenosy, v druhom 30%-né. Autori tento rozdiel vysvetlil veľmi malým podielom na spotrebnom koši pri tejto skupine tovarov vo svojich vzorkách. Ako popisujeme ďalej, tento záver však spochybnili mnohé novšie štúdie z obdobia Covidu, kedy sa plne prejavila zmena aj pri špeciálnych sadzbách.
Zároveň v práci ukázali, že dopad na ceny nie je okamžitý, ale môže byť rozložený do pomerne dlhého obdobia, pričom môže začať už pred účinnosťou zmeny sadzby (teda už samotným ohlásením pripravovanej zmeny).
V Litve sledovali efekt zníženia DPH na ovocie a zeleninu (teda produkty, pre ktoré sú typické veľké sezónne cenové výkyvy) počas 3 rokov od jej zavedenia v roku 2018. Výsledok pozorovania bol 88%-ný prenos do zníženia cien.
Veľa príležitostí na analýzy prinieslo obdobie Covidu, keď viacero európskych štátov experimentovalo so zmenami sadzieb DPH. V Nemecku prišlo k zníženiu DPH na zhruba 130 000 produktov v roku 2020 a opätovnému zvýšeniu o rok neskôr. Prenos do cien smerom dole bol zhruba 70%, avšak smerom hore dokonca iba 35%. Znamená to, že po zvýšení DPH premietli obchodníci do cien iba tretinu. Iný výskum sa v rovnakom období zameral len na hygienické vložky (tovar, kde je takmer nulová elasticita, keďže nemá alternatívu), kde našiel 100%-ný prenos do ceny.
Veľmi čerstvý výskum (pokles DPH nastal v januári 2023) na potravinách v Španielsku ukázal „takmer kompletný“ prenos do cien. Veľmi podobné výsledky (takmer úplný prenos smerom dolu aj hore) našla aj analýza cien v Portugalsku po zavedení nulovej DPH na 46 druhov potravín.
Miesto záveru
Na maloobchodnom trhu s potravinami panuje pomerne vysoká konkurencia. Nesvedčí o tom len naša spotrebiteľská skúsenosť v podobe veľkého výberu rôznych predajní a tovarov, ale aj dáta – napríklad v podobe HHI indexu[1], ktorý meria koncentráciu v odvetví.
Ekonomická logika hovorí, že na takomto trhu bude vysoká miera prenosu zmeny sadzby DPH to koncových cien. Výška ziskových marží je veľmi nízka (nižšie jednotky percent) a obchodník môže zvyšovanie marže meniť len za stratu trhového podielu v prospech konkurentov.
Toto potvrdzujú aj domáce aj zahraničné merania, keď ukazujú veľmi vysoký prenos zmien sadzieb DPH do cien potravín a iných spotrebných tovarov.
Zároveň však platí, že spotrebiteľ nemá šancu „uvidieť“ zmenu ceny vyvolanú len zmenou DPH na cenovkách z toho dôvodu, že v rovnakom čase pôsobí na ceny veľa ďalších faktorov.
Nastavenie cenovej politiky je plne v rukách obchodníkov. Táto sloboda je nevyhnutná na zdravé fungovanie trhovej ekonomiky. Akékoľvek regulačné zásahy do cien vedú skôr či neskôr k veľkým problémom, ako sme mohli naživo sledovať v Maďarsku. Ak sa rozhodne obchodník predávať od zajtra maslo za 500 eur kus, je to jeho podnikateľské rozhodnutie, za ktoré ho môže vytrestať len a jedine zákazník.
Preto obzvlášť znepokojivo zneli slová predstaviteľov vlády a využití kontrolných orgánov (hygiena, obchodná inšpekcia) na „vytrestanie“ obchodníkov, ktorí nebudú plniť (a financovať) populistické sľuby politikov. Znamenalo by to, že sa nejedná o nezávislé inštitúcie určené na ochranu spotrebiteľa, ale o predĺžené ruky vlády určené na šikanu podnikateľov.