Debata o daniach z cigariet a tabaku sa v Európe často točí okolo boja proti fajčeniu a ochrany verejného zdravia. Práve takýmito snahami argumentujú politici, keď opakovane navrhujú zvyšovanie týchto daní. Menej sa však hovorí o tom, že práve vysoké dane, a teda vysoké ceny cigariet, vytvárajú ideálne prostredie pre rozvoj čierneho trhu. Práve na to upozorňuje naša štúdia Cenová dostupnosť a nelegálny predaj cigariet v Európe.
Na papieri totiž vyzerá tabaková politika veľmi lákavo. Zvýšime dane, cigarety zdražejú, ľudia prestanú fajčiť. Menej rakoviny, viac zdravia, vyšší daňový výnos – všetci spokojní. V takomto výpočte sa však zabúda na alternatívne možnosti a ľudské motivácie. Ukazuje sa, že dobré úmysly vlád – vybrať viac na daniach a znížiť počet fajčiarov – často končia úplne opačne: prázdnou štátnou kasou a posilneným organizovaným zločinom.
V štúdii sme sa pozreli na údaje z tzv. „empty pack survey“, teda z prieskumu, pri ktorom sa zisťuje pôvod (legálny vs. nelegálny) odhodených krabičiek od cigariet vo všetkých členských štátoch Európskej únie a vo Veľkej Británii. Tie ukazujú, z ktorých krajín cigarety pochádzajú a koľko z nich uniká oficiálnym kanálom.
Výsledky sú jednoznačné. Čím vyššia je cena cigariet, tým väčší je podiel nelegálneho predaja. Korelácia medzi cenou cigariet a veľkosťou čierneho trhu je veľmi silná. Tam, kde cena krabičky cigariet dosahuje 12 až 15 eur, ako vo Francúzsku alebo vo Veľkej Británii, je čierny trh najväčší. Naopak, v krajinách ako Bulharsko či Rumunsko, kde krabička stojí približne tri eurá, je nelegálny predaj podstatne nižší.
Rozhodujúca je cenová dostupnosť a priestor na zisk
Kľúčová však nie je cena ako taká, ale cenová dostupnosť – čiže pomer ceny k príjmom obyvateľstva. Tu netreba zabudnúť na dane, ktoré významne určujú výšku cien a v Európe tvoria typicky 70 – 85 % ceny cigariet. V krajinách s nižšími príjmami síce môže byť daňové zaťaženie vysoké, no keď cena cigariet ostáva nízka, čierny trh sa nerozvíja tak výrazne. To vysvetľuje odlišnosť výsledkov východoeurópskych krajín ako Slovensko, Maďarsko či Bulharsko, ktoré vykazujú relatívne nízke podiely nelegálneho predaja aj napriek vysokému daňovému podielu na cene cigariet.
Rozhodujúci je priestor na zisk. Kde sú legálne cigarety lacnejšie, pašeráci a falšovatelia majú menší dôvod riskovať. Vo Francúzsku alebo vo Veľkej Británii je naopak rozdiel medzi legálnou a nelegálnou cenou veľký. To vytvára silnú motiváciu pre čierny trh.
Dane strácajú deklarovaný účinok
Z dát vyplýva, že zvyšovanie daní z cigariet už neplní svoj účel. V krajinách so stále vyššími daňami na tabak nedochádza k úmernému poklesu počtu fajčiarov. Naopak, veľká časť spotreby sa presúva na čierny trh.
Príkladom je Veľká Británia, kde sa medzi rokmi 2021 a 2024 legálny predaj cigariet znížil o vyše 40 %. Zároveň však počet fajčiarov klesol len veľmi mierne. To znamená, že fajčiari si cigarety jednoducho prestali kupovať legálne. K rovnakému trendu dochádza aj vo Francúzsku a v ďalších krajinách západnej Európy, kde sú najvyššie ceny cigariet v celej EÚ.
Štúdia jednoznačne potvrdzuje, že čierny trh s tabakom rastie tam, kde vlády najviac zvyšujú dane. A ukazuje, že geografická blízkosť krajín, odkiaľ sa tabak pašuje, už nehrá takú dôležitú úlohu ako v minulosti. Najsilnejším faktorom je dnes cena cigariet.
Korupcia nie je hlavný problém
Niektorí akademici v oblasti „verejného zdravia“ síce súhlasia, že cenové a daňové úrovne sú „dôležitými faktormi“ pri vysvetľovaní nelegálneho obchodu s tabakom, no argumentujú, že prítomnosť korupcie je minimálne rovnako dôležitá. Avšak dve veľké štúdie skúmajúce Európu nezistili súvislosť medzi vnímanou korupciou v krajine a predajom cigariet na čiernom trhu. Naše údaje takisto neodhalili žiadnu súvislosť. Ak vôbec, tendencia je skôr v opačnom smere, pričom menej skorumpované krajiny majú viac nelegálnych predajov, hoci táto súvislosť nie je štatisticky významná
Rozhodujúcim faktorom teda nie je úroveň korupcie, ale cena cigariet. To znamená, že čierny trh vzniká predovšetkým tam, kde sa ekonomicky oplatí. Pašovanie cigariet je zločin, ktorý sa riadi jednoduchou kalkuláciou – ak je možné zarobiť viac, čierny trh rastie.
Záver: Zvyšovanie daní je nesprávna politika
Z našej analýzy vyplýva jasný záver: Zvyšovanie daní na cigarety v Európe je nesprávna politika. Namiesto očakávaného poklesu fajčenia a vyšších príjmov do štátnej kasy vedie k tomu, že sa spotreba cigariet presúva na nelegálny trh, ktorý tak rastie.
Roky sa zdalo, že tabakové dane ponúkajú pre vlády výhodné riešenie tým, že zvyšujú príjmy a zároveň pravdepodobne znižujú spotrebu cigariet. Avšak ako sa daňové sadzby zvyšovali, najmä v západnej Európe, stali sa menej spoľahlivým zdrojom príjmov, podporili zločinnú činnosť a spotreba cigariet a tabakových výrobkov významne neklesla.
Vysoké ceny legálnych cigariet stimulujú dopyt po pašovanom a falšovanom tabaku. Štáty s najvyššími daňami dnes zápasia s najväčším podielom čierneho trhu, zatiaľ čo v krajinách, kde sú ceny cigariet nižšie, je nelegálny predaj výrazne nižší.
Vlády by mohli tolerovať pokles príjmov z tabakových daní, ak by bol spôsobený nižšími mierami fajčenia, ale nič nezískajú z toho, ak budú tlačiť fajčiarov smerom k čiernemu trhu. Európa ešte nezažila rozsiahlu „tabakovú vojnu o teritóriá“ ako v Austrálii, kde bolo viac ako 200 tabakových obchodov zapálených a niekoľko ľudí zavraždených. Násilie je však neoddeliteľnou súčasťou organizovaného zločinu a európski politici by si mali dať pozor, aby neprilievali olej do ohňa.
Viac o paternalistickom prístupe štátu – zasahovaní do osobného života ľudí s cieľom „chrániť ich pred sebou samými“ si môžete prečítať v publikácii Index pestúnskeho štátu 2025.
