Treba povedať aj B

V poslednom
.týždni Eugen Jurzyca
v rozsiahlom
rozhovore okrem iného vyjadruje
aj svoju podporu skorého zavedenia eura.
Ako argument používa analógiu so stavom, kedy by Slovensko nebolo jednou
menovou úniou, ale každé mesto malo svoju vlastnú menu:

„Nevidím veľa dôvodov, aby sme ostávali mimo
eurozóny. Vlastne aj Slovensko je menová únia. Všade tu platí rovnaká mena, či
sú to bohaté mestá, alebo chudobné obce a osady. Nikdy sa neobjavil návrh, aby
sa mestá s rýchlym rastom, ako Bratislava či Žilina, odčlenili, mali vlastnú
menu a bohatli na nej. Museli by si totiž vytvoriť vlastnú kvalitnú centrálnu banku
s kvalitnými ľuďmi, zvýšili by sa transakčné náklady a nakoniec by na tom
prerobili.”

Tomuto postrehu niet čo
vytknúť. Mnoho storočí, keď boli ešte peniaze kryté zlatom bol celý svet de facto jedinou menovou úniou. Jednotlivé
svetové meny boli iba názvom pre rozličné gramáže jediného celosvetovo
prijímaného platidla – zlata. Obmedzenie
platnosti meny na hranice národných štátov nemá ekonomické opodstatnenie a jedná
sa o pomerne mladý fenomén súvisiaci s rozvojom nacionalizmu po prvej
svetovej vojne.

No použitie tejto
analógie v reakcii na obavu zo zrýchlenej inflácie z dôvodu skorého
zavedenia eura však už pokrivkáva:

„Inflácia bude vyššia, ale
rovnako rástli rýchlejšie ceny v Bratislave alebo Trnave a Žiline, keď tam
prišli veľkí investori. Ale je možné, že na euro niektoré skupiny ľudí
doplatia.”

Áno, ceny v Bratislave alebo Žiline naozaj
rástli rýchlejšie aj vďaka novému dopytu zo strany veľkých zahraničných
investorov. Tí však na financovanie tohto dopytu museli ešte predtým nakúpiť Slovenské koruny, čím došlo
k relatívnemu posilneniu kurzu a tým aj nárastu hodnoty úspor
všetkých Slovákov, teda aj tých, čo boli neskôr postavení pred vyššie ceny.
Silnejšia koruna totiž viedla k zníženiu nákladov na importy, čo znížilo
ceny iných produktov a služieb. Po
zavedení eura však tento pre slovenských sporiteľov pozitívny efekt silnejúceho
kurzu zmizne. Nákupy zahraničných
investorov teda zvýšia ceny, no pri nezmenenej hodnote miestnych úspor.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše ocenenia
Copyright © 2006 - 2026 INESS – Institute of Economic and Social Studies | All Rights Reserved