Ťažko dospieť k inému záveru, keď si človek
prečíta výroky ministrov poľnohospodárstva dvoch krajín, ktoré hrajú v Európe v tomto
sektore hlavné husle – Francúzska a Nemecka.
Týždenník European
Voice cituje niektoré vyjadrenia pánov ministrov Horsta Seehofera and
Michela Barniera:
Francúzky minister sa chystá počas francúzskeho
predsedníctva upevniť postavenie poľnohospodárov. Hovorí dokonca o „preferovaní
komunitárnych produktov“, tzn. produkcia z EÚ by mala mať prednosť pred
dovezenými potravinami. Hovorí: „Jedlo nie je ako televízory a autá…
Nemôžete to celé plne ponechať na zákony trhu“. Na margo rastúcich cien
v Afrike a Latinskej Amerike dokonca odporučil dotknutým krajinám,
aby zaviedli podobný dotačný systém.
Nemecký minister neostáva v hanbe a Francúza
podporuje: „Musíme zabezpečiť, aby bol tento kontinent v potravinách
sebestačný. … Toto nie je možné dosiahnuť tým, že poľnohospodárov zbavíte
dotácií.“ Títo dvaja páni majú plány aj na zabezpečenie postavenia
európskych poľnohospodárov na svetovom trhu. Nie však kvalitnou a lacnou
produkciou, naopak, vývozom náročných hygienických a zdravotných pravidiel.
Vykachličkované tak nebudú musieť byť len salaše na Slovensku, ale aj tie
v Číne, prípadne v Indii. Horst sa nerozpakuje a hovorí: „Nechceme EU
izolovať, chceme len aplikovať naše pravidlá vo svete“.
Proti týmto výrokom stojí snaha komisárky Fischer Boell,
ktorá žiada obmedzenie dotácií produktov (intervenčné nákupy) a posilnenie
rozvoja vidieka (čo síce neznamená pokles výdavkov na poľnohospodárstvo, ale
aspoň tieto dotácie nedeformujú trhové ceny). Jej „zdravotný balíček“, ktorý by
mal priniesť obmedzenie rozsahu dotovania v sektore ešte nebol zverejnený,
ale všetko nasvedčuje tomu, že dvaja vyššie spomenutí páni ho kompletne
prepíšu, ak rovno nezmätú zo stola.
A aký bude výsledok smrteľnej kombinácie obmedzenej ponuky na trhu
(community preference), dotovaných produktov, rastúcej spotreby
a obmedzeného množstva pôdy (pestovanie biopalív)? Na rast cien sa môžeme
tešiť už teraz.
