Ďalší
eurozhovor prinieslo SME, tento krát s členom
bankovej rady NBS Ľudovítom Ódorom. Ten v súvislosti s očakávaniami
ohľadom konečného konverzného kurzu popísal riziká, ktoré údajne
z prisilného kurzu pre slovenskú ekonomiku
vyplývajú. Nad hypotetickým konverzným kurzom 1:1 a jeho dopadoch sa
zamyslíme hlbšie. Ilustruje totiž, akú funkciu v ekonomike zohrávajú
peniaze.
Nie je potom zavádzajúce, ak sa stále hovorí, že
potrebujeme silnejší kurz, lebo je to dobré pre ľudí?
„Momentálne sa ekonomike darí zvyšovať produktivitu a
efektivitu v hospodárstve, lebo platy nerastú tak, aby predbehli produktivitu
práce. Aj s terajším kurzom exportéri vedia relatívne dobre vyjsť. Vývoz aj
ziskovosť rastie. Tak prečo nestanoviť silný kurz? Ide len o to, aby sme
neprestrelili únosnú hranicu. Mohli by sme ekonomike narobiť problémy.“
Ako môžu ľudia pod tlakom silnejšieho kurzu prísť o prácu
a podnikatelia skrachovať?
„Zoberme si príklad, že 1 euro stojí 50 korún. V obchode
sa na Slovensku vyrobené maslo predáva za 50 korún. Maslo z Poľska stojí
taktiež jedno euro. Keby niekto trhový kurz 50 korún za euro zrazu znížil umelo
až na 25 korún, aby to bolo výhodnejšie pre ľudí, nastala by takáto situácia: Náš
obchodník pri duálnom oceňovaní vyvesí cenovku za maslo 50 korún a vedľa toho 2
eurá. Poľský výrobca však maslo stále exportuje za 1 euro. Zistí, že na
Slovensku sa maslo vďaka silnému konverznému kurzu predáva za dve eurá.
Rozhodne sa, že si u nás zriadi pobočku svojej firmy alebo obchod. Hneď vedľa
nášho výrobcu bude predávať maslo za 1 euro a druhá cena na dvojakej cenovke
teda bude 25 korún. Náklady na založenie firmy a snaha zvýšiť zisk ho postupne
dovedú k tomu, že cenu napokon určí na 1,20 eura. V každom prípade však náš
výrobca bude musieť ísť s cenou dole, ak sa chce udržať na trhu. Inak k nemu
nebudú ľudia chodiť a môže to zabaliť. Ale náklady sa nedajú zo dňa na deň
výrazne znížiť. Skúste niekomu znížiť plat, aby ste stlačili náklady. Nakoniec
náš výrobca skrachuje, zamestnancov prepustí a slovenská krava pôjde na
steaky.“
Téza, čím silnejší kurz, tým je to pre nás lepšie, úplne
neplatí?
„Keby to platilo, nebol by problém stanoviť pomer eura a
koruny 1 : 1. Alebo ešte lepšie: za korunu dve eurá.“
Pri tomto príklade sa na chvíľu zastavme. Jedná sa totiž o peknú ilustráciu toho,
ako funguje mena a menové únie. Jedno euro za jednu korunu. To by teda bolo
niečo. Len si predstavte, že stojíte v
viedenskom nákupnom centre Shopping City Süd a cenovky, ktoré vidíte, sú v korunách! Obed 10 korún,
tenisky 50 korún, benzín 1 koruna a 30 halierov, 5-kové BMW 50 000 korún. To by sa nakupovalo.
Ale čo ekonomika? Nebolo by to pre
ekonomiku zlé?
Ekonomika je nástrojom na zvyšovanie blahobytu ľudí. Ako môže byť potom niečo, čo blahobyt ľudí zo
dňa na deň vystrelí do výšin, „zlé pre ekonomiku“?
Samozrejme, firmy na Slovensku by táto
zmena postihla. V januári 2009 by museli radikálne v nominálnom vyjadrení
znížiť mzdy a celá ekonomika by musela zmeniť svoju štruktúru tak, aby táto
reflektovala novú kúpnu silu Slovenského obyvateľstva. Presvedčiť niekoho, komu
sa cez noc korunové úspory zhodnotili o 3000%, aby pracoval za nezmenených
mzdových podmienok, je pomerne ťažké. Vyššie mzdy reflektujúce vyššiu životnú
úroveň by predražili niektoré exporty a spravili by ich nepredajnými. Na druhej
strane by sa na Slovensku vytvoril obrovský dopyt po nových službách a tovaroch, ktoré by museli
miestne alebo zahraničné firmy zaplniť.
Všetci držitelia slovenských korún,
čiže domácnosti, podnikatelia, samosprávy by totiž tridsaťnásobne
zbohatli. Ak konzervatívne zadefinujeme peňažnú ponuku ako
menový agregát M1 (obeživo + vklady splatné na požiadanie), ktorý vo februári
dosiahol úroveň takmer 600 mld. korún, štedré
nastavenie konverzného kurzu v pomere 1:1 zo strany európskych
inštitúcií by predstavovalo nárast bohatstva oproti pravdepodobnejšiemu
konverznému kurzu 1:31 o neuveriteľných 18 011 mld. korún
(namiesto 19 mld. Eur pri kurze 31 Sk/Eur by sme za našu M1 dostali 600 mld. Eur)
. To je 10 násobok minuloročného hrubého
domáceho produktu. Alebo inak. Takýto zisk je ekvivalentom situácie, ak by
Slovensko pri dnešných cenách a menových kurzoch objavilo napríklad
v Dobšinskej ľadovej jaskyni zabudnutý kanister s 7,2 miliardami
barelov ropy. To je viac ako dvojročná produkcia Ruska alebo 7 násobok ročnej
produkcie ropy Nórska. Hmmm, naozaj by tá adaptačná fáza ekonomiky nestála za 10 rokov s vyloženými nohami na stole
alebo rozdelenie dvojročných príjmov Ruska z ropy medzi Slovač?
Ako je to možné? Išlo by teda o ten bájny obed zadarmo? Kdeže.
Toto zvýšenie bohatstva Slovákov, by zaplatili všetci ostatní držitelia eura.
Na to aby bol konverzný kurz 1:1, by musela európska centrálna banka vytlačiť pre
nás 30 násobne viac eur, na čo by doplatila celá eurozóna adekvátnym zvýšením
cien tovarov a služieb. Vyššie popísané zisky by tak čiastočne ohlodalo
plošné zvyšovanie cien, no napriek tomu by sa pre Slovákov jednalo
o najlepší „obchod“ histórie.
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na 
, prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.
