Igor
Surovčík vo svojom blogu správne poznamenáva, že verejné vystupovanie
Sociálnej poisťovne nie je ani zďaleka nezávislé. Za výrazné prekročenie
„nezávislosti“ považujeme zverejnenie článkov z týždenníka Slovo. Nájdete
ich tu
a druhý link už
vedie priamo na web Slova, lebo ho Sociálna poisťovňa už zo svojich stránok
stiahla.
Ťažko by sme hľadali dôvod, prečo by vôbec poisťovňa mala
takéto texty súkromného vydavateľa uverejňovať. Je to reklama za peniaze
pracujúcich, čo platia odvody. Poisťovňa články iných vydavateľov nezverejňuje,
pokiaľ nereaguje na konkrétne články. Uvedené texty sú však reakciou súkromného
Slova, nie poisťovne.
Za pozornosť ale stojí aj fakt, že Slovo je
v príspevkoch tendenčné a zjednodušuje skutočnosť, keď proti sebe
stavia fakty, pri ktorých nehodnotí ich význam, dopad, váhu. Ilustratívne
možno použiť argumentáciu, ktorá má podkopať význam možnosti dediť úspory:
„Vstúpili ste do druhého
piliera na to, aby ste zomreli skôr, než sa dožijete vlastnej penzie? To
hádam nie!“
Autor článku nerád vidí realitu v skutočnom svetle. Ako
uvádza Richard Sulík: 20%
obyvateľov s nízkym príjmom sa dôchodkového veku nedožije. Takže 20%
pravdepodobnosť dedenia je málo?
Pritom dediť je možné ešte aj počas dôchodkového veku, avšak
za podmienky, že poberateľ dôchodku sa rozhodne pre programový výber. Autor to
spomína len okrajovo, ale nie je to hodnotná príležitosť práve pre opačné
spektrum, ktoré sa dôchodku dožíva s vyššou pravdepodobnosťou – sporiteľov
s vysokými príjmami? V neposlednom rade treba zdôrazniť, že podmienky
dedenia môže ešte stále akákoľvek vláda zlepšiť v prospech sporiteľov,
keďže prvé úspory nebudú vyplatené skôr ako za 12 rokov.
V druhom článku autor cituje Martina Thomaya, ktorý
vraj tvrdí, že „kapitalizačný pilier
nedokáže odstrániť vplyv negatívneho demografického vývoja na krízu
dôchodkového systému.“ Pre lepšie porozumenie uvádzame časť príspevku zo
Slova, za ním nasleduje náš komentár:
Lenže aj v
kapitalizačnom systéme bude „lepší dôchodok“ závisieť od početne silnej
pracujúcej generácie a M. Thomay presne vysvetľuje prečo: „Aby sme mohli
poberať dôchodok, musíme najskôr na finančnom trhu odpredať nami naakumulované
aktíva (akcie, dlhopisy, podielové listy, prípadne nehnuteľnosti). Početnejšia
staršia generácia v procese dôchodkového sporenia naakumuluje relatívne objemné
aktíva. Ak chce odísť do dôchodku, musí tieto aktíva predať na finančných
trhoch. Ale kúpiť ich môže len generácia v produktívnom veku, ktorá je však
menej početná. Vysoká ponuka a nízky dopyt budú stláčať ceny aktív, výsledkom
čoho bude nižší dôchodok. Situáciu možno riešiť buď zvýšením sadzby sporenia,
predĺžením periódy sporenia (neskorším odchodom do dôchodku), alebo kombináciou
týchto opatrení, teda podobne ako v priebežnom systéme.“
Martin Thomay tvrdí, že zavedenie
povinného kapitalizačného piliera síce môže spôsobiť, že demografický problém
nebude „transparentným“ dôvodom krízy dôchodkového systému, ale v skutočnosti
ani tento systém „nie je imúnny voči starnutiu populácie“. A preto podľa neho,
„na rozdiel od všeobecne prijímaného názoru“, nedokáže odstrániť vplyv
negatívneho demografického vývoja na krízu dôchodkového systému.
„Ak teda niekto chce ľudí presvedčiť o vhodnosti
zavedenia systému povinnej kapitalizácie, mal by si nájsť iné argumenty, než je
možnosť riešenia demografického problému,“ priznáva na záver článku
Demografický problém a kapitalizačný systém pravicový analytik.
1) Na
rozdiel od priebežného piliera, nahromadené aktíva môžu odkúpiť nové aj pôvodné
generácie aj z iných krajín, ako zo Slovenska, ktoré také výrazné
demografické zmeny nazaznamenávajú (napr. USA). Priebežný pilier bude vždy
závislý len na pracujúcich Slovákoch.
2) Z
uvedených vyjadrení Martina Thomaya nevyplýva, že mať druhý pilier je
horší variant ako nemať druhý pilier
Autor článku v Slove si s týmito skutočnosťami
starosť nerobí. A zjavne ho netrápi ani skutočnosť, že Thomay tiež hovorí
o demografických zmenách, ktoré sú pre priebežný pilier kritické,
v negatívnom zmysle.
Zverejnením týchto textov poisťovňa potvrdila, že
v tejto hre nehrá neutrála.
Poznámka: Mimochodom, za zmienku možno stojí aj autor článkov Slova podpisujúci
sa menom Jakub Topol. Existujú
indície (aj tu),
že to nie je nikto iný ako Braňo
Ondruš. Prečo Sociálna poisťovňa na svoje stránke zverejňuje články autora
podpisujúceho sa pod pseudonymom?
