Guvernér
Európskej centrálnej banky Claude Trichet šokoval trhy, keď po včerajšom zasadaní
poznamenal, že „malé
zvýšenie“ základnej sadzby v júli nie je isté ale je možné (momentálne
4%).
Tento
krok má pomôcť v boji s infláciou, ktorá je v eurozóne stále vysoko nad 2% cieľom.
 |
Trichet tak dal pomerne
jasne najavo, že v „zachraňovaní“ ekonomiky nemieni ísť cestou amerického FED,
ktorý v snahe pomôcť Wall Streetu a krachujúcim hypotekárnym dlžníkom
ignoruje budúce inflačné riziká a zásadným spôsobom znižuje úrokové
sadzby.
FED ako bankomat pre kapitálové trhy?
 |
Reakcie na seba nenechali
dlho čakať. Zvyšovanie základnej úrokovej miery pocítia najmä menšie krajiny
eurozóny, ktoré v súčasnosti trpia výraznými ekonomickými problémami
a to najmä Írsko, Taliansko, Grécko, Portugalsko a Španielsko.
Napríklad
v Španielsku, kde momentálne s veľkým treskom praská realitná bublina
(od septembra 2007 tam ceny nehnuteľností klesli o 15%) má až 98 %
držiteľov hypoték flexibilnú úrokovú sadzbu naviazanú na trojmesačný EURIBOR. Ten na výroky hlavy ECB okamžite reagoval rastom o 32 bázických
bodov na 5,24 %. Týchto pár slov tak vyšlo Španielov pekne draho.
Aj preto španielsky
premiér Jose Luis Zapatero včera neudržal svoje emócie, ponapínal svaly a do
Frankfurtu odkázal: „Poradil by som pánovi Trichetovi, aby bol vo svojich
komentároch opatrnejší“.
Zvyšovaniu úrokovej miery možno vyčítať len to,
že prichádza neskoro. Inflácia je totiž monetárny fenomén a jediný
efektívny nástroj proti nej má v rukách ECB. Otázne však zostáva, či
Trichet ustojí svoj „jastrabí“ prístup aj v prípade, že prísnejšia menová
politika ohrozí rast ekonomík tých rovnejších v únii (Francúzska a Nemecka).
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na 
, prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.
