Dopady súčasných politík podpory biopalív na
množstvo skleníkových plynov v doprave popisuje aktuálna správa OECD.
„Súčasné politiky
zamerané na znižovanie emisií skleníkových plynov v USA, EÚ a Kanade
vedú k podstatne menším poklesom emisií než sa očakávalo. Obmedzenie
aktuálnych rozpočtových podpôr biopalív, výhod, ciel (nezahŕňajúc aktuálne
návrhy politík EÚ a USA) by spôsobilo čistý nárast emisií skleníkových
plynov (ESP) v rokoch 2013-2017 v intervale 15-27 miliónov ton CO2
ekvivalentu – čo by nebolo viac ako 0,5 až 0,8 % emisií v doprave
odhadovaných na rok 2015 v týchto krajinách. Tento prepočet navyše
nezahŕňa rast ESP vyplývajúci zo zmeny využitia pôdy, ktoré v závislosti
na type pôdy môžu zhoršiť bilanciu ESP podporovaných biopalív. Podobne,
spotreba fosílnych palív by vzrástla len o menej ako 1% pre väčšinu
dopravných sektorov, avšak o 2% až 3% v sektore EÚ využívajúceho
naftu. Tieto relatívne nízke efekty sú dosahované za cenu vysokých nákladov vo
forme transferov platieb smerom od daňových poplatníkov a spotrebiteľov
v rozsahu priemerne 25 mld. USD počas obdobia rokov 2013-2017, čo sa rovná
960 až 1700 USD za ušetrenú tonu CO2 ekvivalentu, respektíve medzi 0,8 až 7 USD
za liter nepoužitého fosílneho paliva.“
Slovenská republika generuje ročne cca. 30 miliónov ton CO2… Ak
uvažujeme, že náklady na ušetrenie jednej tony sú zhruba 26 000 Sk, tak ak
by sme celý objem emisií produkovali len v doprave, zbavenie sa CO2 by nás
stálo cca. 800 mld. Sk ročne (viac ako dvojnásobok príjmov Štátneho rozpočtu). Je to efektívne
šetrenie?
