Peter Nedoroščík v Slove
cituje môj postoj k legalizácii predaja orgánov (pôvodný
text, z ktorého vychádza, je tu). Po mojom onálepkovaní „Napriek titulu analytik je Karpiš v
skutočnosti vyznávačom jednej z najnovších foriem ideológie s názvom
neoliberalizmus” a podivuhodnom premostení prichádza autor
s tvrdením, že moje názory vedú k eugenike, nacizmu
a koncentračným táborom.
Keďže
prechodu zo slobodnej interakcie medzi ľuďmi ku koncentračným táborom nie celkom
rozumiem, vyjadrím sa iba k problému materiálnej „neslobody“ niektorých
ľudí, ktorí by orgány predávali.
Je
smutné, že nie všetci ľudia na svete si môžu užívať blahobyt západných
spoločností. Máme to privilégium, že
patríme k najbohatším ľuďom na svete a predaj obličky za „pár
tisíc dolárov“ či „smiešnu čiastku peňazí“ nám pripadá absurdný. Existujú však
ľudia, pre ktorých tých „pár tisíc dolárov“ predstavuje radikálne zlepšenie
životnej situácie, peniaze na školu alebo potraviny pre deti. Zákaz
obchodovania s orgánmi však situáciu nerieši a je iba pohodlným
zatváraním očí pred bolestivou realitou. Nina Ungureanuo, citovaná na začiatku textu, predala svoju obličku, aby postavila dom a živila svoje deti aj
napriek tomu, že je to v súčasnosti
zakázané. Legalizácia, ako ilustruje aj príklad
z Iránu, by len viedla k spravodlivejšiemu odmeňovaniu predávajúcich
(neplatili by sa rizikové prirážky sprostredkovateľom v ilegalite), bezpečnejšiemu
prevedeniu zákroku, vyššej transparentnosti a kontrole celého procesu a
väčšiemu počtu zachránených životov medzi príjemcami.
Pre upresnenie je ešte potrebné doplniť, že Nina Ungureanuo určite nie je obeťou ilegálneho
biznisu s orgánmi. Nina spolu so svojou spoločníčkou Ninou Scobiola
totiž celý obchod s obličkami v Moldavsku organizovali…
