Do piatich až desiatich rokoch nás zachváti ropná
kríza. Dozvedáme sa v agentúrnej
správe tu alebo priamo na stránkach autorskej
inštitúcie tu. Koľko takýchto predikcií už bolo? Iste, pri statickom
pohľade na svet okolo nás to tak vyzerá.
Príčinou údajne nebude vyčerpanosť svetových rezerv, ale
nedostatok investícií tejto oblasti. Autor štúdie Paul Stevens hovorí
o extrémnych politických opatreniach, ktoré by krízu mohli zmierniť. Je
ale zásah politikov naozaj to správne riešenie? Možno ani nie. Prof. Rostan píše:
„Menej ako 10%
svetových zásob ropy je v krajinách, ktoré umožňujú slobodné fungovanie
súkromným spoločnostiam.
…
Štátom vlastnené firmy
ovládajú viac ako 65% svetových zásob ropy. Zvyšných 25% je v krajinách
ako Irán, Rusko, Venezuela a pod., v ktorých majú kvôli politickým
faktorom západné firmy veľké problémy pracovať efektívne – ako ukazujú súčasné
problémy British Petrolu v Rusku.
…
Ako vo
svojom článku pre časopis Time poukazuje Justin Fox, ExxonMobil
v dôsledku neprístupnosti krajín, ktoré by boli ochotné podieľať sa na
ropnom prieskume, investoval do hľadania novej ropy v roku 2007 menej ako
v roku 1981.“
Jediné extrémne (niekto by mohol povedať až extrémistické)
riešenie, ktoré môžu politici urobiť a ktoré by mohlo investíciám
z dlhodobého hľadiska pomôcť je privatizovať, deregulovať a nechať
pracovať trh.
Našťastie svet okolo nás nie je statický a podlieha
dynamickým zmenám, a tým sa priestor pre pesimizmus zužuje.
