Kým po
odmietnutí lisabonskej zmluvy írskymi voličmi sa vyrojilo množstvo
interpretácií tohto výsledku zdôrazňujúcich neznalosť
zmluvy odmietajúcimi voličmi, The
Economist píše aj o prehľadanej skutočnosti.
„Iba 18% z tých, ktorí hlasovali za prijatie zmluvy,
malo „dobrú“ znalosť zmluvy.“ Vyplynulo tak z prieskumu objednaného írskou
vládou na základe neúspešného referenda.
Autor článku tieto čísla interpretuje:
„Neexistuje niečo ako
Európsky národ, a v 27 členských krajinách ani nebude… Írske
referendum ukázalo, že väčšina voličov nerozumie únii a ani moc nechce
rozumieť. To čomu rozumejú je národná politika a starajú sa o to, kto
vyhrá v domácich voľbách. Takže jediná koherentná interpretácia
rozčarovania z EÚ leží v udržiavaní postavenia národných vlád
a parlamentov.“
Európska únia dlhodobo trpí demokratickým deficitom.
Nedokáže prijímať rozhodnutia z vôle ľudu, čo dokumentujú nielen neúspešné referendá ale aj mizivá
účasť voličov pri voľbách europoslancov). Ponúka sa teda úvaha, že by mala prijímať len tie rozhodnutia, na
ktoré dostali mandát politici v národných voľbách. Lenže tí o svojich
predstavách v súvislosti s EÚ minimálne mlčia, väčšinou žiadne
nemajú. Aspoň na Slovensku. Aj nad tým by sa mali zamyslieť zástancovia
ďalšieho rozširovania právomocí a harmonizácie únie.
Via Open
Europe
