Minister
zdravotníctva SR Richard Raši odpovedal na otázky týždenníka Plus 7 dní:
Zajac napríklad tvrdil, že po
zavedení poplatkov sa počty pacientov znížili.
Skutočnosť je však taká, že za rok 2005 došlo aj
napriek zavedeným opatreniam k nárastu nákladov za lieky až o dve miliardy
korún. Podľa analýzy od autora Mgr. Juraja Karpiša doplatok pacienta za lieky
za obdobie rokov 2002 – 2005 vzrástol až o sedemdesiat percent. Uskutočnené
zmeny tak viedli k zníženiu dostupnosti liekov a zdravotníckych pomôcok a nie k
očakávanému zníženiu spotreby liekov a podielu výdavkov na lieky. Uvedenú
skutočnosť dávam do pozornosti i z toho dôvodu, že spomínanú analýzu si dal
pripraviť ešte bývalý minister Rudolf Zajac, avšak jej výsledky z
pochopiteľných dôvodov neboli nikdy zverejnené.“
Pozrime sa teda na
zistenia z mojej štúdie o dopadoch Zajacovej reformy, ktorú som
vypracoval pre Ministerstvo zdravotníctva v júli roku 2006. „Pochopiteľné
dôvody“ prečo objednávateľ (MZ SR) štúdiu nikdy nezverejnil, nám budú
jasnejšie.
V závere štúdie
okrem iného píšem:
„Zavedené poplatky sa prejavili
najmä v poklese výkonov v PAS (primárna ambulantná sféra pozn. autor)
(medzi rokmi 2002 a 2004 o 11,1%) a výkonov lekárskej služby prvej pomoci. Tento pokles však nemožno z hľadiska
dostupnosti hodnotiť negatívne, keďže znamenal obmedzenie prehnaného dopytu
zapríčineného nízkymi marginálnymi nákladmi spojenými so spotrebou zdravotnej
starostlivosti. Aj napriek tomuto poklesu sa Slovensko stále nachádza na
predných miestach medzi krajinami EÚ v priemernom počte návštev lekára na
obyvateľa. Dostupnosť zdravotnej starostlivosti odvodená z počtu hospitalizácií
sa výrazným spôsobom nezmenila. Poklesla však priemerná doba hospitalizácie z
8,9 na 8,6 dní. U dôchodcov bola zmena v počte hospitalizácií ešte menšia,
priemerná doba hospitalizácie klesla z 10,9 na 10,4 dní.
Zmenami v liekovej politike sa
podarilo zmierniť dramatický rast v spotrebe liekov, spotreba balení poklesla
medzi rokmi 2002 a 2005 o 13%. Zároveň došlo k rastu doplatku pacienta na celkovej cene liekov z 8,5% v roku 2002 na
12% v roku 2005. Podiel výdavkov na lieky na celkových výdavkoch v
zdravotníctve je stále relatívne vysoký, k náprave tejto situácie majú prispieť
zmeny v kategorizácii a spôsobe
preskripcie.“
Zistenia z liekovej
politiky sú postavené na nasledujúcich údajoch:
 |
Zdroj: Karpiš, Juraj:
Reforma zdravotníctva SR 2003-2006, Social Impact Assessment, MZ SR, júl 2006
Zmeny, o ktorých dopade minister diskutuje,
sa udiali v polovici roku 2003. Rok pred týmito zmenami výdavky na lieky
rástli medziročne o 16,2%, rok po nich klesli o 0,7%. Áno v roku
2005 sa medziročný rast opätovne zrýchlil na 11,6%. No napriek tomu, že sa rast
výdavkov nepodarilo úplne zastaviť, do systému sa dostalo aspoň viac
inovatívnych liekov a boli vytvorené racionálnejšie pravidlá pre
kategorizáciu (ktorých implementácia v súčasnosti zaostáva). Problémy
s rastom výdavkov na lieky však určite nevyriešia ani súčasnou vládou nariadené
plošné znižovania cien či nižšia DPH. Ak nedôjde k výraznejším zmenám
smerom k vyššej konkurencii v kombinácii s ďalšou
individualizáciou nákladov, lieková politika bude aj naďalej drahou
a neefektívne fungujúcou časťou Slovenského zdravotníctva.
