Parafrázou
na Verdiho operu sa pozastavme nad reálnosťou plynovodu Nabucco, ktorý
predstavitelia Európskej únie považujú za
dôležitú cestu, ako obmedziť vysokú závislosť na zemnom plyne na jednom
dodávateľovi. A aj stratégia
energetickej bezpečnosti Slovenska ho považuje za možný nástroj
diverzifikácie zdrojov plynu.
Plynovod
Nabucco by mal do Európy prinášať plyn z kaspickej oblasti,
predovšetkým z Azerbajdžanu, Turkménska a potenciálne aj z Iránu,
či Iraku.
Jeho kapacita by mala byť 33,1 mld. m3 (cez Slovensko prúdi viac
ako dvojnásobok) a stavba by mala byť projektom krajín, kadiaľ povedie:
Turecko, Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko a Rakúsko.
Denník Guardian
v tejto súvislosti priniesol zaujímavé pohľady pod pokrievku, ktoré de
facto nedávajú Nabuccu príliš veľké šance:
1) O azerbajdžanský
plyn má veľký záujem Rusko. Rusko má pritom veľké páky na Azerbajdžan, okrem
iného napríklad vrátenie Náhorného Karabachu
2) Ťažba
plynu v Turkmenistane je ďaleko od stavu „pripravená“. Výstavba Nabucca sa
teda vymyká normálnemu scenáru, keď plynovod nasleduje reálnu ťažbu.
V Turkmenistane by sa podľa odhadov mali na kapacitu, ktorá by dostatočne
zaplnila Nabucco, dostať až o 20 rokov
3) Pravdepodobnosť,
že únia vyjedná rozumné kontrakty s Iránom je kvôli súčasnému režimu
v Teheráne veľmi nízka
4) Turci
sú ochotní zúčastniť sa projektu za neštandardných podmienok, keď požadujú 15%
dodávok za znížené ceny. To môže mať na celkový projekt eliminujúce účinky
Ako píše Guardian, Nabucco sa malo začať budovať
už pred rokom, tento rok, a teraz budúci rok. Pravdepodobnosť, že
Nabuchodonozor prinesie do Európy neruský plyn v krátkom čase je však
nízka, i napriek tomu, že Bulharsko už podpísalo s Azerbajdžanom
zmluvu o dodávkach plynu cez Nabucco.
