Sem
tam sa v médiách vyskytne porovnanie súčasnej hospodárskej recesie so
situáciou vo svete v čase veľkej hospodárskej krízy. Málokto však vie, čo
sa vtedy dialo, teda čo štatistiky
o tomto období ukazujú.
Hospodárska kríza nevznikla náhodou, už v dvadsiatych
rokoch dochádzalo k poklesu disponibilného príjmu. V tej najtvrdšej
podobe, meranej poklesom produkcie ekonomiky sa však ukázala až v rokoch
1930-1933. Tu sú čísla:
Hospodárska kríza USA
1930 v prvý rok krízy poklesol HDP o 9,4%
nezamestnanosť vzrástla z 3,2 na 8,7%
1931 v druhý rok krízy
poklesol HDP o 8,7%, nezamestnanosť vzrástla na 15,9%
1932 v tretí rok krízy poklesol HDP o 13,4 %,
nezamestnanosť dosiahla 23,6%,
skrachovalo 40% bánk existujúcich v roku 1929
od roku 1929 klesol HDP celkom o 31%.
Slovensko a kríza?
Ak by sme si chceli predstaviť, čo znamená pre ekonomiku
prepad o 31%, museli by sme sa vrátiť do roku 2003. V tomto roku bol
totiž HDP meraný stálymi cenami o uvedené percento nižší.
Takmer 20% nezamestnanosť sme zažili naposledy v roku
2001.
Návrat do roku 2003 by bol iste ťažký, ale nie dramatický.
V tomto máme pred Američanmi istú výhodu, ťažké časy máme ešte stále v živej
pamäti. Na druhej strane je celkom pravdepodobné, že ak krajiny EÚ zaznamenajú
pokles o 30%, slovenská ekonomika to pocíti ďaleko viac.
Znášanie týchto dopadov by však vyspelým
krajinám EU malo ísť ľahšie, vďaka vankúšu v podobe vytvoreného bohatstva.
Podľa údajov Unicredit
dosiahlo finančné bohatstvo slovenských domácností v roku 2008 35% HDP
(net financial wealth). Krajiny eurozóny mali v tomto období úspory 152% HDP
(ide o údaj z roku 2006, keďže 75% bohatstva sa priamo alebo nepriamo
týkalo kapitálových trhov, treba počítať kvôli prepadu akciových trhov dnes s hodnotou
nižšou ako 110%).
