Ministrov financií, ktorí odolajú
politickým tlakom je ako šafránu. Jedného majú v Čile. „V
novembri minulého roku, v rámci štrajku za vyššie mzdy, ktorý
paralyzoval fungovanie verejného života
pochodovalo centrom Santiaga tisíce štátnych zamestnancov. Pálili podobizne Čílskeho ministra financií Andreasa Velasca a nazývali ho „hnusným“.
O päť mesiacov neskôr
prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Velasco je najpopulárnejším ministrom
vlády prezidentky Michell Bachelet. Velacso počas trojročného celosvetového
rastu cien medi totiž spolu s guvernérom centrálnej banky Josem De
Gregoriom odložil nabok 48,6 miliárd amerických dolárov, čo je viac ako 30%
tamojšieho hrubého domáceho produktu, ktoré v súčasnosti využíva na krytie
znižovania daní a sociálnych dávok pre chudobné rodiny.“ Rast cien komodít po roku 2000 výrazne pomohol
čílskej ekonomike k vyše 4% reálnym rastom v posledných 4 rokoch.
Tamojší správcovia štátnej kasy však prezieravo prebytky odkladali na horšie
časy, ktorých príchod je pri krajinách závislých od komoditného cyklu takmer
istý. Zato slovenská vláda nám ešte aj pri 10,4% reálnom raste HDP v roku 2007 dokázala
do chrbta zaťať 40 miliardovú deficitnú sekeru. Zdá sa, že od tejto
juhoamerickej krajiny máme čo kopírovať nielen v oblasti
dôchodkovej reformy…
