Ambrose
Evans-Pritchard pre Telegraph píše: „Svetu dochádza kapitál. Vôbec si
nemôžeme byť istí tým, že globálny trh dlhopisov dokáže poskytnúť 6 biliónov
amerických dolárov potrebných na Obamov fiškálny balíček, americko-európske záchrany
bánk a expandujúce deficity takmer po celom svete.
Ak sa nepodarí tento objem kapitálu
získať, skupine krajín sa nepodarí prerolovať svoje dlhy (požičať si na
splatenie starých dlhov) pri akceptovateľných úrokových nákladoch. Najväčšie
riziko defaultu (platobnej neschopnosti) číha na krajiny, ktoré si nemôžu
pomôcť tlačením vlastných peňazí buď preto, že už nemajú národnú menu (Írsko,
krajiny okolo Stredozemného mora) alebo preto, že si požičiavali v cudzine
(krajiny východnej Európy).
Obchodníci si už šepkajú, že niektoré
vlády kupujú pomocou nastrčených zástupcov vlastný dlh pri dlhopisových
aukciách len aby udržali ilúziu existencie dopytu – nemýliť si
s transparentným nákupom štátneho dlhu centrálnymi bankami v rámci
politiky Quantitative Easing. Takýto
stav nemôže trvať dlho.
…
Americký hedžový fond Hayman Advisers
stavil na najväčšiu vlnu štátnych bankrotov a reštrukturalizácií od roku
1934. Pritom najhoršie prípady sa takmer
výlučne nachádzajú v Európe – epicentre popierania reality
a prehnaného zadlžovania. Ako
uviedol minulý týždeň Medzinárodný menový fond, Európske banky zatiaľ odpísali
iba 17 percent svojich strát, pritom americké banky už prehltli polovicu.“
Aj keď Pritchardov pohľad na
východnú Európu je pravdepodobne prehnane pesimistický, absencia kapitálu
na pokrytie množstva vládnych programov po celom svete je fakt, ktorý ovplyvní
dlhopisový trh v nadchádzajúcom období. Za chvíľu si kapacitu
a náklady na dlhopisových trhoch otestujeme aj my na vlastnej koži. Slovensko
totiž chystá miliardovú emisiu štátneho dlhu. Pondelková menšia aukcia
dlhých štátnych dlhopisov úspešná nebola, a ARDAL
ponúkané úroky neakceptoval.
