Česká
vláda inšpirovaná susednými krajinami uvažuje nad zavedením vskutku svojrázneho
šrotovného. Namiesto cestnej dopravy si na mušku zobralo železničnú.
Paradoxom je, že poslanecký návrh podali poslanec ČSSD a ODS. Z návrhu
vyplýva, že za zošrotovanie vozňa, staršieho ako 20 rokov, by štát platil 20
miliónov a za lokomotívy až 40 miliónov českých korún.
Je otázne, ako chcú predkladatelia svoj návrh zdôvodniť,
nakoľko pri vozňoch asi ťažko hovoriť o pomoci životnému prostrediu, keďže
bez ohľadu na svoj vek žiadne emisie neprodukujú. Navyše aj ekologický aspekt
týchto krokov bol už viackrát minimálne spochybnený z dôvodu
neekologickosti samotnej výroby a následnej prevádzky nového automobilu.
Práve na túto oblasť sa zamerali vlády po tom, čo
vystali ešte väčšie otázniky ohľadne prvotne zamýšľanej podpore ekonomiky.
Zavedenie šrotovného na železnici by teda znamenalo iba ďalšiu
deformáciu trhu. Ak by bola na modernizáciu vozňov spoločenská objednávka, teda
vláda by považovala za potrebné vyčleniť na tento účel z rozpočtu
prostriedky, mala tak robiť priebežne a nie spôsobovať ekonomike nárazové
šoky, čo sa
ukázalo ako veľký problém aj u nás. Zo strany zákazníkov nevzišla
požiadavka na takýto krok, ak by tomu tak bolo, dopravcovia by boli nútení
vozový park modernizovať rýchlejšie ako je tomu teraz. Podľa všetkého majú
spotrebitelia iné priority, ako je preprava tovarov, či ich samotných, novšími
vagónmi.
O nesystémovosti a škodlivosti šrotovného akéhokoľvek druhu svedčí
aj nemožnosť poskytnúť ho na všetok spotrebný tovar, čo prirodzene vadí
výrobcom bielej techniky, obuvi či oblečenia, ktorí sa právom cítia byť štátom
diskriminovaní.
