Minulý
rok bola výška štátnej pomoci v SR 12 074,50
mil. Sk (400,80 mil. eur), z toho 11 371,2
mil. Sk (377,46 mil. eur) bolo poskytnutých z národných zdrojov a 703,29
mil. Sk (23,34 mil. eur) predstavovali prostriedky z EÚ. Do tejto sumy
však nie je zahrnutých 10 775,4 mil. Sk za služby ZSSK a ŽSR vo verejnom
záujme.
Automobilový priemysel získal z poskytnutej pomoci až
22,4 percenta, čo je 2,7 mld. Sk. Je síce pravda, že súčasná vláda nemá možnosť
ovplyvniť existujúce prisľúbené výhody z čias minulej vlády, no ich výšku
a jednostranné zameranie kritizovala. Jej posledné kroky z tohto
pohľadu však vyznievajú kontroverzne. Už minulý rok v decembri vláda
rozhodla o ďalších 420 mil. Sk (16,6 mil. eur) daňových úľav pre
Volkswagen na rozšírenie výroby, čím sa podiel automobilovej produkcie na HDP
v budúcnosti ešte zvýši. Mimochodom, Volkswagen za posledných 6 rokov na
daniach ušetril už vyše 11,4 mld. Sk. Vláda však nenadbieha tomuto sektoru len
cez daňové úľavy, ale aj napríklad zavedením protikrízového opatrenia – veľmi
populárneho šrotovného. I keď bolo oficiálne šrotovné vládou
a automobilkami vyhodnotené ako úspešné, v blízkej budúcnosti však
zistíme skutočné dopady. Daňoví poplatníci totiž prostredníctvom vlády
zaplatili presunutie časti budúceho dopytu do terajšieho obdobia a zároveň
prispeli na nové auto zopár šťastlivcom. Peniaze produkované všetkými
odvetviami teda vláda nasmerovala len do jediného, aj to tak neefektívne, že
podstatná časť sa navyše bez akéhokoľvek pozitíva rozplynula za hranice
Slovenska.
Oproti automobilovému priemyslu, napríklad podpora výskumu
a vývoja zažila slabý rok. Minuloročných 132 mil. Sk znamená oproti predchádzajúcemu
roku pokles o 21,5%. Rovnako ako minimálna podpora podnikov so
sofistikovanou výrobou je ďalšou vládnou chimérou znižovanie regionálnych
rozdielov. Vládny materiál síce prezentuje 76,8 % medziročný nárast regionálnej pomoci na takmer
6 mld. Sk (199 mil. eur), avšak sú v nej zahrnuté aj všetky už spomínané stimuly
automobilovému priemyslu, ktorý sa nachádza na ekonomicky vyspelejšom západnom
Slovensku a pri Žiline. Len tieto dotácie predstavujú 45 percent celej
regionálnej pomoci. Ak sa k nim pridá aj podpora U.S. Steel
v Košiciach, ktoré rovnako ako Žilinu nemožno považovať za problémový
región, pre všetky ostatné regióny ostalo úbohých 33,5 percenta regionálnej
pomoci , teda 2 mld. Sk.
Popri novej dotácii Volkswagenu je vláda rozhodnutá podporiť aj výstavbu
montážnej linky LCD panelov v Trenčíne, čo je úplne totožný problém.
Otázkou teda ostáva ako vláda prispieva k prilákaniu sofistikovanej
výroby, investovaniu v zaostalejších regiónov a podpory ostatných odvetví,
ak jej to evidentne nejde ani prostredníctvom úplatkov investorom nazývaných dotácie.
