Michael
Lewis sa
po islandských finančníkoch pozrel bližšie na
spoločnosť AIG a úlohu, ktorú zohrala jej jednotka AIG Financial Products
(AIG FP) v kolapse finančného systému.
„Vtedy sa Park rozhodol detailnejšie
preskúmať pôžičky, ktoré AIG FP poisťovalo. Síce podozrieval Joa Cassana (vtedajšieho šéfa AIG FP) z toho, že ani
nerozumel tomu, čo robil, no aj tak ho prekvapil rozsah nepochopenia, ktorý
objavil: tieto skupiny spotrebiteľských úverov teraz obsahovali až 95% nízko
bonitných amerických hypoték. Park následne spravil malý prieskum medzi ľuďmi,
ktorí boli v AIG FP do poisťovania týchto úverov priamo zapojení. Pýtal sa
ich, koľko z nimi poisťovaných úverov sú nízko bonitné hypotéky. Pýtal sa
Garyho Gortona, profesora na Yale, ktorý pomohol zostrojiť model, ktorý Cassano
používal na oceňovanie Credit Default Swapov (poistenie úverov proti defaultu, ktoré AIG FP predávalo investičným
bankám a iným finančným inštitúciám). Gorton tipoval, že
z celkového objemu nebolo viac ako 10% nízko bonitných. Pýtal sa risk
analytika v Londýne, ktorý hádal 20%. Pýtal sa Al Frosta (predajca Credit Default Swapov v AIG FP),
ktorý nemal poňatia, ale však jeho robotou nebolo investovať ale predávať.
„Nikto z nich nevedel,“ povedal jeden obchodník. Z dnešnej
perspektívy to znie neskutočne. Ale celý finančný systém bol postavený na ich
nevedomosti a odmeňoval ich za tento ich talent!“
