Nemecká
tlač prišla s „poburujúcou“ informáciou, že niektorí podnikavci autá určené
na zošrotovanie predávali za hranicami Nemecka. Aspoň čiastočne tak eliminovali
nezmyselnosť projektu s označením „ŠROTOVNÉ“.
Aj v Nemecku platilo, že príspevok na nové auto dostal
len ten, kto preukázal, že viac ako 9 ročné auto zošrotoval. Hodnota 9 ročného
auta pri tom nie je nulová. Ničiť to, čo stále môže prinášať úžitok nemožno
nazvať inak ako nezmyselným barbarstvom. Hodnotu áut určených na zošrotovanie
si veľmi dobre uvedomujú aj priekupníci, ktorí podľa dostupných odhadov
vyviezli zhruba 50 000 áut určených na zničenie, predovšetkým do krajín Afriky.
Obyvatelia týchto krajín si evidentne nemôžu dovoliť kupovať nové úsporné autá,
či hybridy. Ale ich životnú úroveň, či schopnosť zvýšiť svoj príjem,
dokáže zlepšiť aj staré auto. Preto brániť ich vývozu, čo požadujú ekologickí
aktivisti, ťažko možno vnímať ako prejav ľudskej spoluúčasti. Nehovoriac
o tom, že tieto autá väčšinou nahradzujú viac ako 40 ročné mercedesy,
a teda v konečnom dôsledku znižujú karbónovú stopu, tak dôležitú pre
ekológov.
Šrotovné je opatrenie, ktoré nemá rozumné ekonomické
zdôvodnenie, je len ďalším z projektov politického marketingu. Naopak
voľný trh prostredníctvom slobodného konania (štát musí na poskytnutie
šrotovného daňových poplatníkov najprv donútiť k platbe daní) jeho aktérov
aj v tomto prípade ukázal, že dokáže efektívne spájať ponuku s dopytom, to
znamená efektívne uspokojovať ľudské potreby a distribuovať statky tam, kde
prinášajú najvyššie využitie. Napriek tomu, že to takto štátni úradníci
neplánovali a takejto činnosti dokonca pripisujú kriminálny charakter.
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na 
, prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.
