Tohtoročný štátny rozpočet bude mať podľa odhadu ministerstva
financií o 1,6 mld. € vyšší deficit len v dôsledku výpadku
daňových príjmov. Ich pokles by mal byť v priemere o 18% percent oproti rozpočtovanému
výberu.
Skutočnosť že vláda minie viac ako vyberie občania
v tomto roku nijako nepocítia. Schodok štátneho rozpočtu pre väčšinu
obyvateľstva v podstate neexistuje, a veľká časť tých, ktorí
o ňom vedia, nevie povedať či je to veľa alebo málo.
Pokúsili sme sa urobiť niekoľko ilustratívnych statických prepočtov,
ktoré by veľkosť schodku a štátneho
dlhu mali bežnému občanovi priblížiť.
Zmena sadzby dane
Ak by vláda chcela hospodáriť s vyrovnaným štátnym rozpočtom
a dosiahla by to len úpravou sadzby rovnej dane (teda sadzby priamych daní
a DPH), musel by ju zvýšiť až na 26,7 percenta.
Tým by získal dodatočných 2,6 mld. €. To by znamenalo, že všetci by sme
zaplatili v tomto roku na daniach o 40 percent viac..
Ako dlho by sme splácali dlh
S deficitom súvisí aj permanentne narastajúci štátny
dlh. Ku koncu roka by mal dosiahnuť 22,3 mld. €. Ak by sa ho štát rozhodol splatiť
spôsobom, že všetkým zamestnancom v našom hospodárstve by z ich superhrubej mzdy
ponechal len životné minimum (185,19 €) tak by mesačne získal 1,58 mld. €. Čiže
na celé splatenie dlhu by sa zamestnanci museli uskromniť viac ako jeden celý
rok. Treba podotknúť, že štát by od nich už nevyzbieral žiadne dane z príjmu
a rovnako by mal od nich približne o 75 percent nižší výber DPH, keďže
to, čo ľudia zarobia, by šlo na splácanie dlhu a nie na spotrebu. Ľudia by
takisto neplatili a ani zamestnávateľ by za nich neplatil zdravotné
poistenie, či sociálne odvody, z ktorých sa vyplácajú dôchodky. Samosprávy
by tiež dostali iba zlomok toho čo dnes, nakoľko veľkú časť ich príjmov tvorí daň
z príjmu fyzických osôb. Peniaze by mohli získať iba od ľudí cez daň
z nehnuteľnosti, o ktorú by ich životné minimum bolo nižšie. Čiže všetci
by museli zo životného minima pri dnešných cenách viac ako rok určitým spôsobom
prežiť. Financovanie zdravia, vzdelania, či základných životných potrieb 2,5
milióna nezarábajúcich ľudí celý jeden rok iba zo životného minima
zamestnancov by teda bolo prakticky nemožné. Rozdiel medzi týmto fiktívnym
a dnešným stavom je to, čo sme spotrebovali v minulosti
a o čo sa niekedy v budúcnosti budeme musieť uskromniť.
Keďže predchádzajúce porovnanie by bolo zjavne
nerealizovateľné, ponúkame na záver ešte jedno. Dlh štátu je dlh jeho občanov,
a preto si predstavme situáciu, že všetci zamestnanci by museli zo svojej
mzdy mesačne odvádzať 166 eur (5 000 Sk). Štátny dlh, avšak bez úrokov (!) by
zamestnanci vyrovnali za 67 mesiacov, teda za viac ako 5 rokov.
Vlády nás zadlžili viac
Na konci júna dosahoval štátny dlh 20 mld. eur. Súčet všetkých dlhov
domácností, tzn. hypotekárne úvery, spotrebné úvery a ostatné úvery
dosahoval 11,9 mld. eur. Okrem vlastného dlhu, ktorý v prepočte na občana
dosahuje zhruba 2200 eur, pripadá na každého občana ešte dlh štátu vo výške
3722 eur.
