Dan
Mitchell zaujímavo vysvetľuje nebezpečnú zámenu kauzality medzi prosperitou
a spotrebiteľskými výdavkami. Vyvracia veľmi rozšírenú domnienku, že prosperita
je spôsobená zvyšovaním spotreby, a tvrdí, že naopak rast spotrebiteľských
výdavkov je prejavom prosperity.
Zamýšľa sa , či môže byt dobrým signálom ak pokles príjmu
o 1 percento sprevádza následné zvýšenie spotreby o 2 percentá. Takéto
riešenie nemôže byť trvalo udržateľné. Popiera tak legitímnosť keynesiánskej snahy
zvyšovania vládnych výdavkov na úkor zadlžovania. Tie síce zvýšia spotrebiteľské
výdavky, ale len za cenu zníženia investičných. Peniaze si totiž vláda musí požičať
na súkromných úverových trhoch.
Spotrebné výdavky sú prejavom prosperity, nie príčinou



