Nepoviem žiadne veľké múdro, keď tvrdím, že porovnávanie dvoch hodnôt len na
základe medziročného porovnania nemôže postačovať na vytvorenie širšieho obrazu
v danej oblasti. Hovorím teraz o porovnávaní rozpočtových výdavkov.
Porovnávanie zmien v rozpočte na rok 2010 so súčasným rozpočtom je práve
ten príklad. O reálnej dynamike výdavkov na budúci rok si môže človek
urobiť predstavu až vtedy, ak ich porovná aj so skutočnými výdavkami za tento
alebo minulé roky.
Tento príklad môžeme ilustrovať na rozpočtových výdavkoch na
dávky v hmotnej núdzi.
Rozpočet na sociálnu pomoc v podobe dávok
v hmotnej núdzi by mal budúci rok klesnúť v porovnaním
s rozpočtom na rok 2009 o 2,71% na 8,7 mld. Sk (287,6 mil. eur).
Znamená to, že vláda vydáva menej prostriedkov na solidaritu? V roku 2008
sa na dávkach vyplatilo 6,73 mld. Sk. V rozpočte na rok 2009 však došlo
k nepochopiteľnému nárastu rozpočtu na tieto dávky – na 8,9 mld. Sk.
Rozpočet na rok 2009 bol jednoducho expanzívny po všetkých stránkach, celkové
výdavky vzrástli o 12%, samotné výdavky na pomoc v hmotnej núdzi
vzrástli o „poriadnych“ 32% (podobne výdavky na pomoc zdravotne postihnutým vzrástli
v minulom rozpočte o 26%).
I napriek rastúcej nezamestnanosti sa rozpočet na hmotnú
núdzu „nedarí“ v tomto roku vyčerpať. Podľa údajov ÚPSVAR bolo za prvých
osem mesiacov tohto roku vyčerpaných len 50% ročného rozpočtu , a dá sa s dostatočnou
mierou pravdepodobnosti predpokladať, že rozpočet sa do konca roka
nevyčerpá. K poklesu výdavkov na
dávky v hmotnej núdzi preto možno pristupovať aj tak, že ide
o zreálnenie jeho výšky, pokrývajúce aj valorizáciu. Prinajhoršom možno
poukázať na nedostatok opatrnosti pri rozpočtovaní, pretože v prípade viac
ako očakávaného rastu počtu poberateľov týchto dávok by mohlo dôjsť k
jeho prekročeniu. Číselné
argumenty Ivana Mikloša týkajúce sa práve spomínanej hmotnej núdze, ktoré
používa na kritiku „sociálnosti“ Ficovho rozpočtu, však možno považovať za
neférové. A to aj v prípade podpory zdravotne postihnutých,
ktorá bola za 8 mesiacov vyčerpaná len
z 26% (v tomto prípade by bolo potrebné objasniť príčiny celkovo nižšieho
čerpania ako v minulom roku).
Na druhej strane je to práve Ministerstvo financií,
ktoré s obľubou prehliada dlhodobý nárast výdavkov, a upozorňuje na
minimálny krátkodobý pokles, napríklad vo výdavkoch na tovary a služby. Hoci v roku 2010 dochádza k miernemu
poklesu o 5,3% oproti rozpočtu na rok 2009, v porovnaní s rokom
2008 to stále predstavuje rast o 24%, ktorý je neporovnateľne vyšší
v porovnaní s infláciou za dané obdobie.
