Európska
komisia rozhodla o novom balíčku viacerých podporných opatrení pre
agrosektor. Hlavným dôvodom bola stabilizácia na trhu s mliekom. Problém narástol
do dnešných rozmerov z mnohých dôvodov. Počnúc dotovaním výroby
a končiac intervenčnými nákupmi a zavedením kvót, pretože prvotné
dotácie zhoršili situáciu, ktorú mali riešiť.
Presadzovanie zavádzania nových regulácii, aby sa vyriešili negatívne
dôsledky tých starých, mohlo byť pri mlieku výnimkou. Postupné
odstránenie kvót na výrobu mlieka, ktoré v roku 2005 presadila Veľká Británia,
by bolo pozitívnym krokom, nebyť schválenia nového návrhu. Zvyšovanie kvót opäť
ukázalo problém nadprodukcie zapríčinenej dotáciami. Tu už ale nedošlo
k ich odstráneniu, ale k zavedeniu regulácie horšej, ako boli samotné
pôvodné kvóty – štátne vykupovanie nevyužitých kvót.
V normálne fungujúcom trhovom prostredí je zlý podnikateľ
za svoju nadmernú produkciu, ktorú nevie so ziskom predať, potrestaný tak, že vytvorí
stratu. Ak sa to deje dlhodobo, skrachuje. Pri mlieku to ale bude fungovať
nasledovne: dotáciami spôsobená nadprodukcia z minulosti sa vplyvom zníženia
spotreby v kríze nedokáže ani vzdialene prispôsobiť reálnym potrebám ľudí.
Namiesto platenia za svoj zlý podnikateľský odhad, prečistenia trhu odchodom
najmenej efektívnych výrobcov a zníženia výroby na reálne požiadavky spotrebiteľov,
poľnohospodári požadujú zaplatiť. Za znovunastolenie rovnováhy, ktorú naštrbili
poľnohospodári produkciou neadekvátnou k dopytu nechcú platiť oni sami,
ale máme im za ňu zaplatiť my všetci, pričom z trhu ani neodídu.
Eurokomisárka pre poľnohospodárstvo
Fischer Boel varovala, že peniaze poskytnuté na takúto pomoc budú chýbať
v iných častiach poľnohospodárstva. Na otázku, čo by povedala ostatným poľnohospodárom,
ktorí by prišli s rovnakými požiadavkami, odpovedala, že produkcia mlieka
jednoducho bola priorita 21 členských štátov.
Navyše, tieto peniaze, konkrétne 280 miliónov eur, budú chýbať nielen
v poľnohospodárstve ale v hospodárstve ako celku. Môžme si len domýšľať,
čo by sa stalo keby do Bruselu s požiadavkou platiť za „nevyrábanie“ prišli
výrobcovia odevov, obuvi, nábytku, elektroniky, či áut.
