Podojíme zlatú kravu ešte viac?

Podľa tohto
dokumentu predloženého vláde (na str.35) by malo byť na Slovensku
zamestnaných 22 780 občanov s mesačnou mzdou vyššou ako 2955 eur (
89011 Sk). Táta suma je zároveň hranicou, pri ktorej spadne klesajúca
odpočítateľná položka na nulu. Títo zamestnanci teda ako jediní platia skutočne
daň z príjmu 19% (aj ich efektívna daňová sadzba je 19% zdaniteľného
základu).  „Oplatí“ sa štátu tejto
skupine zamestnancov zvyšovať dane?

Predpokladajme, že zamestnanci v tejto skupine,
tvoriacej necelé 1% všetkých zamestnancov, uhradia 20% celkových príjmov dane
z príjmov fyzických osôb (predpoklad je odhadnutý na základe údajov
zverejnených na www.sulik.sk za rok 2006,
v ktorom ľudia s príjmom nad 60 000 Sk zaplatili 30% dane). Zdá
sa vám, že je to odvážny predpoklad? Nie je. To  len progresívnosť súčasného daňového systému
je taká vysoká.

Hodnota príjmu nad 2955 eur je zároveň  nad 4 násobkom priemerného vymeriavacieho
základu, to znamená, že títo zamestnanci s rastúcim príjmom už neplatia
vyššie odvody, čo uľahčuje prepočet.

V roku 2008 vybral štát 1640 mil. eur na daniach zamestnaných
fyzických osôb, a preto môžeme dopočítať, že priemerná mzda vrchnej skupiny
ľudí, ktorí zaplatia 20% celkového objemu vybranej dane z prímu, musela
byť 6650 eur mesačne (prepočet si mierne zjednodušujeme tým, že neuvažujeme
o bonusoch na dieťa, sporeniach a podobne).

Ako by sa vyvíjali príjmy štátu, ak by sa im zvýšila sadzba?

Samozrejme, že ide o statický prepočet, to jest
neuvažujeme nad zmenou správania daňovníkov. Neuvažujeme s negatívnymi
efektmi, ktoré progresivita prináša ako napr. odchod za nižším zdanením do
zahraničia, legálne aj nelegálne obchádzanie daňového systému, či spomalenie
hospodárskeho rastu vyvolaného poklesom počtu dobre platených zamestnancov.

Pri 40% sadzbe by si v ideálnych podmienkach štát
prilepšil o takmer 11 mld. Sk. To je suma, ktorá by pokryla 4 krát vyššie
vianočné dôchodky. Je to zároveň porovnateľná suma, ktorú štát vyplytval
v priebehu minulého roka podľa evidencie Plytvanie
štátu. A nakoniec, je to len desatina (!) schodku, to jest rozdielu
medzi príjmami a výdavkami verejnej správy v tomto roku.