Pred
Ústavným súdom ČR leží prípad, ktorý môže mať zásadné dopady, nielen na
český dôchodkový systém. V piatok by malo padnúť rozhodnutie 3 roky
starého sporu, či výpočet dôchodkovej dávky môže poskytovať pomerne nižšie
dôchodky ľuďom s vyššími príjmami v porovnaní s ľuďmi
s priemernými príjmami. Zjednodušene, či systém s obmedzenou
zásluhovosťou je v súlade s ústavou.
Spor vznikol kvôli žalobe poistenca, ktorý v rokoch
1986 – 2005 zarábal priemerne 68 635 Kč. Dostal sa do invalidného stavu,
a úrady mu priznali invalidný dôchodok vo výške 13 346 Kč, to jest
19% pôvodného príjmu. Keďže človek s priemernou mzdou v Česku získava
dôchodok vo výške 44% hrubej priemernej mzdy, považuje dotknutý invalid svoj
dôchodok za neprimerane nízky a za nerovnaké zaobchádzanie.
Uvidíme ako rozhodne Ústavný súd. Ak by rozhodol, že
dôchodkový systém kvôli rovnosti postavenia pred ústavou „musí byť zásluhový“,
to znamená, že vyššie odvody znamenajú aj adekvátne vyšší dôchodok, vznikol by
tým štátnemu penzijnému systému okamžite problém, ako vysoké dôchodky
financovať.
Takéto rozhodnutie by mohlo teoreticky vyvolať podanie
sťažnosti aj na slovenský ústavný súd. Výpočet dôchodkov „penalizuje“ tých,
ktorí zarábajú viac ako 3 násobok priemernej mzdy.
Podstata sporu má pritom zásadný charakter. Súd môže
rozhodnúť o tom, či je sociálny systém nastavený ústavne alebo nie. Vynárajú sa dôležité otázky: Bude potrebné
zmeniť ústavu na to, aby sa zmiernila zásluhovosť v prospech solidarity?
Alebo je právo rovnakého zachádzania (nediskriminácia) základným pilierom
ústavy a nie je možné ho vyňať, či obmedziť? Môžu súdy určovať parametre
sociálneho systému?
V tejto súvislosti je dobré si pripomenúť
rozhodnutie Európskeho súdneho dvoru, ktorý svojím rozhodnutím zaviedol
v celej únii povinnosť priznávať dovolenku aj dlhodobo chorým.
