Efekt menšieho zla?

Slovensko malo
v roku 2009 horší deficit verejných financií ako uvádzali posledné revidované
očakávania rezortu financií, ktoré boli na úrovni 6,3 % hrubého domáceho produktu. Deficit podľa dnes
zverejnených informácií  dosiahol až 6,8
% HDP (MF
SR argumentuje inou metodikou výpočtu deficitu Eurostatu).

Ešte pred zverejnením,
v pondelok, sa slovenskej Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity podarilo emitovať
10 ročné dlhopisy v celkovom objeme 1,5 mld. EUR za vynikajúcich podmienok – iba
0,971% nad úrovňou nemeckých štátnych dlhopisov s porovnateľnou splatnosťou.
Jedným z možných vysvetlení prekvapivo vysokého dopytu, napriek zlým výsledkom
verejných financií, je efekt menšieho zla. Napriek rapídnemu zhoršovaniu
verejných financií určite nepatríme k tým najhorším. Z hľadiska
deficitu sme síce
presne na priemere EÚ 27 (6,8% HDP), no z hľadiska výšky štátneho dlhu
sme na tom s dlhom ku koncu roka 2009 vo výške  35,7% HDP (Eurostat zatiaľ ignoruje PPP
projekty) výrazne lepšie ako väčšina ostatných (priemer EÚ 27 je 73,6 % HDP).
Táto situácia však nemusí trvať večne. Pár podobne „úspešných“ rokov ako bol
ten minulý a výhoda relatívne nízkeho dlhu je preč. Dopyt a ceny
pravdepodobne negatívne ovplyvní aj záplava štátnych dlhopisov iných krajín,
ktorú je možné v roku 2010 očakávať. Zlým
znamením môže byť prekvapivý neúspech Nemecka, krajiny, ktorej dlh je
považovaný za etalón bezpečnosti, keď sa nepodarilo upísať celých 2,752
mld. EUR 30 ročných dlhopisov. Investori Nemcom požičali len 2,458 mld.