Najprv
som si myslel, že vďaka horúčke blúznim. No zdá sa, že to je realita. Toto
je naozaj veľké. Eurozóna vytiahla Panzerfaust. Nás to môže
stáť vyše 4 mld. eur. Problém so zhnitými jablkami sa rieši tak, že ich vysypeme
do väčšej kade s kvalitnejšou sortou. Aký bude výsledok? Tipnime si…
Trhom hodili politici
cukor. Aký bude bič? Aké pravidlá zabránia tomu, aby začali preteky
v zadlžovaní? Prečo by Slovensko nemalo pritiahnuť investorov nulovými
daňami a vzniknutý deficit financovať z nového „mušketierskeho“
fondu? Neznížil sa trochu tlak na zavádzanie nepopulárnych opatrení
v Španielsku, Portugalsku…?
ECB
oficiálne oznámila európsku verziu
Quantitative Easing-u – nákup dlhopisov krajín eurozóny za nové peniaze,
opätovné neobmedzené pôžičky komerčným bankám a nanovo zriadenie linky na
doláre z amerického FEDu. Euro sa zbavuje posledných zvyškov aury Bundesbanky a stráca svoje výhody oproti
doláru. Pravdepodobne ho
čaká aj podobný osud.
Kríza je stále tu
a v najlepšej forme.
Banky
si vydýchli. V Európe ten kapitalizmus nie je taký bezcitný, ako sa
najprv zdalo. Už v tom nie sú samé, pomôže daňový poplatník. Však ide aj
o jeho peniaze, ide o euro a spolu dokážeme viac! Pre budúci zázračný rast, ktorý nás má zachrániť pred rastúcimi
dlhmi, ale ostáva otvorená ešte jedna kľúčová otázka: ak môžu banky bezrizikovo
požičiavať rozhadzovačným politikom v európskych krajinách, prečo by
riskovali a dávali úvery súkromníkom, ktorí za sebou nemajú „mušketierov“?
