Podľa Spiegel:
„…Spolková kancelárka, ktorá je
odhodlaná nepripustiť opakovanie „gréckeho debaklu“ s inou krajinou, navrhla
zavedenie procedúry, ktorá by
zabezpečovala „riadené národné bankroty“. Nemecká premiérka dúfa, že
plán by vytvoril „dôležité motivácie pre členov eurozóny, aby držali svoje rozpočty pod kontrolou.“
Minister financií Wolfgang Schäuble
v úplnom súlade s Merkelovou hovorí: „Musíme myslieť na to, ako
v extrémnej situácii riešiť insolventnosť člena bez toho, že by ohrozil fungovanie
eurozóny ako celku.“
Navrhované
riešenie, ktoré pripravila expertná skupina a ktoré momentálne koluje po
nemeckých politických špičkách, počíta aj so zdieľaním strát zo zlyhaného dlhu
aj na strane veriteľa formou tzv. „haircut-u“:
„…V popisovaní cieľov tohto prístupu Schäuble
uvádza: „Vždy, keď sa do bankrotu dostane súkromná spoločnosť, veritelia sa
musia vzdať časti svojich pohľadávok. To isté by malo platiť aj v prípade
národných bankrotov.“…
… „Súkromný sektor by mal byť do
celej procedúry zapojený, aby daňoví poplatníci neboli jediní, kto bude niesť
túto finančnú záťaž“ píše sa v pláne. „Držiteľ dlhopisu v rámci
vyplateného kupónu získava aj rizikovú prirážku a preto by mal aj toto
riziko niesť.“
Odmenou za
„haircut“, ktorému sa všetky možné záchranné balíčky pod falošnou rúškou
„solidarity“ snažili predísť, má byť pre veriteľov garancia zostávajúcej časti
dlhopisov:
„Veritelia by však mali byť
k dohode s dlžnou krajinou motivovaní. Odmenou za zrieknutie sa časti
pohľadávok im bude garancia reziduálnej hodnoty z dlhopisov, najviac však
polovica z nominálnej ceny dlhopisu. Výhodou tak pre nich bude, že nebudú
musieť odpísať celý dlhopis. Dlžná krajina potom musí platiť poplatok za
záruky, čo znamená, že bude tiež niesť časť bremena.
Spolok riadiaci
celú procedúru bankrotu a garantujúci zostávajúcu hodnotu dlhopisov má byť
nezávislá, apolitická samostatná právna entita a s názvom „Berlínsky
klub“ čo je parafráza na už existujúci Parížsky (zastrešujúci
reštrukturalizácie pohľadávok medzi jednotlivými krajinami) či Londýnsky klub ( špecializuje sa na pohľadávky bánk
voči krajinám). Berlínsky klub by mali zostaviť vybrané krajiny zo skupiny
G – 20 alebo by mal
vzniknúť v rámci štruktúr eurozóny. Do procesu by mal byť od začiatku
zapojený aj Medzinárodný menový fond:
„V plánoch nemeckých
expertov hrá MMF kľúčovú úlohu. Ak zástupcovia tejto organizácie sídliacej vo
Washingtone rozhodnú, že odpustenie časti pohľadávok a reštrukturalizácia
dlhu zlyhali, prichádza na rad druhá fáza procesu… Podľa návrhu, „to bude
vyžadovať obmedzenie suverénneho rozhodovania.“ Inými slovami, vláda
postihnutej krajiny nebude mať ďalej plnú kontrolu nad vlastnou štátnou pokladnicou. Bola by nahradená
„jednotlivcom alebo skupinou jednotlivcov znalých regionálnych charakteristík
dlžnej krajiny,“ ktorá by chránila finančné záujmy zbankrotovanej krajiny.
Právomoc dosadiť týchto ľudí by mal Berlínsky klub.“
