Solidarita? A s kým vlastne?

O obchádzaní daňových povinností v Grécku.

„Zopár čísel postačuje na ilustráciu rozsahu obchádzania
daňových povinností v Grécku. Podľa Ministerstva financií objem
nevyzbieraných daní dosahuje 31 mld. eur.[1] Za
zmienku tiež stojí, že grécka daňová správa vyzbiera na čas menej ako 70%
uvalených daní, čoho  nevyhnutným dôsledkom je rastúci deficit a verejný
dlh.

Pri dani z príjmov fyzických osôb 94% daňových
príjmov pochádza z príjmov pod 30 000 eur.[2] 33% Gréckych
rodín zasiela daňové priznanie s ročným príjmom medzi 12 000
a 30 000 eur. Priemerná hodnota tejto skupiny je 19 000 eur
ročne, čo znamená, že priemerný mesačný príjem je pod hranicou 1600 eur,
a korešponduje s daňou v hodnote 1140 eur ročne.[3] Len 3000
gréckych domácností deklaruje príjem vyšší ako 200 000 eur.

Sedem z desiatich živnostníkov podáva priznanie pod
hranicou zdaniteľných príjmov. Len 2 557 živnostníkov vykazuje príjmy
vyššie ako 100 000 eur. Ak dôverujeme údajom z daňových priznaní
z roku 2008, dôchodcovia v Grécku sú bohatší ako obchodníci
a živnostníci, keďže dôchodcovia vykazujú priemerný ročný zdaniteľný príjem
11 873 eur, zatiaľ čo obchodníci 10 440 eur, a živnostníci
9 057 eur.

Nedávny prieskum Európskej komisie ukázal, že 30% príjmov
DPH, konkrétne 6,6 mld. eur ročne, nie je vyzbieraných kvôli únikom
a obchádzaniu  daňových povinností – zatiaľ čo priemer EÚ je nižší
ako 12%.

Štúdia OECD odhaduje, že náklady na výber každých 100 eur
daňových príjmov a súvisiacej administratívy dosahujú 1,69 eur.
V ostatných európskych krajinách a u členov OECD, sú náklady na
výber nižšie ako 1 euro (s výnimkou Slovenska). A teda, celkové ročné
náklady na výber daní dosahujú závratných 900 mil. eur.“

Zdroj: IREF
Taxation 2010