Dohody o slobodnom obchode ako nástroj nátlaku

James Surowiecki uvádza vo svojom článku pre New Yorker zaujímavú úvahu na tému slobodný obchod. "Slobodný obchod by mal byť win-win situáciou. Vy
mi predáte televízor, ja vám software a obaja z toho získavame.
V praxi sú však dohody o slobodnom obchode špinavšie ako tento príklad."

"Všetky odvetvia sa snažia
o expanziu na zahraničné trhy ale zároveň sa boja zahraničných konkurentov
obsadzujúcich ich domáce rajóny. Preto sa vždy snažia o lobing u svojich vlád,
aby pravidlá obchodu vychýlili v ich prospech. Bežne sa to deje cez
manipuláciu dovozných ciel a kvót. Nedávno však došlo k znepokojujúcej
zmene. Čoraz častejšie sa stáva, že krajiny využívajú dohody o slobodnom
obchode na prepísanie zákonov ich obchodných partnerov. A krajinou, ktorá to
robí najagresívnejšie sú Spojené Štáty Americké.

…

Naša posledná dohoda o slobodnom
obchode s Južnou Kóreou je dobrým príkladom. Väčšina zmluvy upravuje
znižovanie ciel, otváranie trhu konkurencii a podobne, no dôležitá časť
dohody nemá absolútne nič spoločné so slobodným obchodom. Práve naopak, Južnú
Kóreu núti prepísať svoje zákony o duševnom vlastníctve – zákony, ktoré
upravujú používanie patentov, autorské práva podobne.

…

Prečo USA nástoja na
týchto pravidlách? Americké farmaceutické, softvérové a mediálne spoločnosti sú
jednoducho zúrivé z pirátskeho kopírovania ich produktov a snažia sa
rozšíriť svoje monopoly, ktoré im garantujú patenty a copyrighty.

…

Veľkou iróniou je, že práve ekonomika USA bola na svojom počiatku
z veľkej miery vybudovaná na laxnom prístupe k zákonom o duševnom
vlastníctve a ich vymáhaniu. Ako ukazuje historik Doron Ben-Atar v jeho
knihe „Obchodné tajomstvá“ (Trade Secrets), otcovia zakladatelia verili, že
prísne dodržiavanie patentov a copyrightov by obmedzovalo domácu invenciu a
sťažovalo rozširovanie priemyselnej základne USA. Americké zákony nechránili
práva zahraničných vynálezcov a autorov a minister financií Alexander Hamilton v jeho
známej „Správe o výrobcoch“ (Report on Manufacturers) z roku 1791 aktívne
obhajuje krádež technológii a vábenie zručných pracovníkov zo zahraničia. Medzi
hlavných beneficientov patril najmä americký textilný priemysel, ktorý
prekvital vďaka pirátsky skopírovanej technológii. Dohody, ktoré šíria naše
vlastné reštriktívne zákony o ochrane duševného vlastníctva síce robia svet
bezpečnejším pre spoločnosti ako Pfizer, Microsoft, a Disney, ale
nezaslúžia si prívlastok o slobodnom
obchode
."

James Surowiecki
Zdroj: New Yorker

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše ocenenia
Copyright © 2006 - 2026 INESS – Institute of Economic and Social Studies | All Rights Reserved