Absencia
jednoduchej ekonomickej kalkulácie kombinovaná s posadnutosťou hľadaním ideálneho
nastavenia transparentnosti niekedy prinesie naozaj absurdné formy regulácie.
Ilustrovať sa to dá na
návrhu Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré navrhlo nasledujúci zoznam limitov,
na základe ktorého musia obce a mestá zverejňovať objednávky a faktúry:
 |
Zamyslel sa niekto na
ministerstve, aký prínos transparentnosti vyplýva z rastu alebo poklesu hodnoty
zverejnenej faktúry o 50 eur? Prebehla niekde analýza výdavkov samosprávy,
ktorá by potvrdila, že faktúry v hodnote od 500 do 1000 eur predstavujú
aspoň 10% celkového obstarávania v mestách do 100 000 obyvateľov,
a teda celé toto cvičenie môže mať nejaký prínos?
Áno, istá forma
rozlíšenia medzi obcou a okresným mestom je na mieste. Ale načo vytvárať 9
kategórií, a tým požadovať po miestnych úradníkoch pravidelné sledovanie
tejto regulácie, či náhodou ich obec neposkočila o kategóriu vyššie, alebo
o kategóriu nižšie?
Pozrite si prehľadný
príklad mesta Martin, ktoré zverejňuje všetky zmluvy, objednávky a dodávateľské
aj odberateľské faktúry.
