„Sarasvathy
rada prirovnáva podnikateľov – expertov k Oceľovým šéfkuchárom (Iron Chefs, televízna
show, v ktorej kuchári súťažia v príprave jedla na čas pozn. autor):
v najlepšej forme sú, ak pred nich postavíte zmes nesúrodých surovín
a vyzvete ich pripraviť akékoľvek jedlo, ktoré ich napadne vďaka ich
predstavivosti a účelnosti. Riadiaci pracovníci veľkých spoločností sa naopak
dopredu rozhodnú, že idú pripraviť švédske mäsové gule. Následne začnú nakupovať,
merať, miešať a variť švédske mäsové gule čo najefektívnejšie a najlacnejšie.
…
To však neznamená, že
podnikatelia nemajú ciele, akurát sú tieto ciele veľmi široké a môžu sa – ako
batožina počas letu – voľne posúvať. Namiesto pracného segmentovania zákazníkov
podľa možného očakávaného výnosu sa nedočkavo snažia čím skôr a pri čo
najnižších nákladoch dostať na trh. Tento princíp Sarasvathy nazýva prijateľnou
stratou. V jej štúdii podnikatelia opakovane prejavovali netrpezlivosť
s čímkoľvek, čo zaváňalo rozsiahlym plánovaním, a to predovšetkým
s tradičným prieskumom trhu. (Toto tvrdenie podporuje samotný výskum Inc.
Podľa jedného jeho prieskumu medzi 500 riadiacimi pracovníkmi až 60%
z nich si nespísalo podnikateľský plán predtým, než rozbehli svoje
spoločnosti a iba 12 z nich si urobilo prieskum trhu).
Sarasvathy vysvetľuje, že averzia podnikateľov voči prieskumom
trhu je dôsledkom jednej základnej lekcie, ktorú sa naučili: neveria
predpovediam akéhokoľvek druhu. „Ak im poskytnete údaje týkajúce sa budúcnosti,
budú ich jednoducho ignorovať“ hovorí. „Neveria totiž, že budúcnosť sa dá
predpovedať …. alebo nechcú podnikať v oblasti, ktorá sa dá predpovedať.“
Tento prístup je trochu ako Voltairove tvrdenie, že perfektné je nepriateľom
dobrého. V tomto prípade je starostlivá predpoveď nepriateľom priaznivého náhodného
prekvapenia…“
