Na podobné titulky nie sme v tomto tisícročí veľmi
zvyknutí, ale predsa. V prvom kvartáli 2007 rástol HDP v 13 člennej eurozónu o
3%, zatiaľ čo americký HDP vzrástol o 1,9%.
Ani tento "úspech" však
neprehádže dávnejšie rozhodené karty v súťaži o vyššiu výkonnosť. Dôvod je
jednoduchý – Američania majú o tretinu vyššiu produktivitu práce. A to im ju
ešte znižujú zamestnanci s nízkou kvalifikáciou, ktorí v Európe zvyknú
oddychovať so štedrou podporou a "nekazia" tak meranie efektivity
práce.
V analýze
od McKinsey sú jasne pomenované dôvody a dôsledky.
Napríklad, že ak Európania chcú mať
5 týždňov dovolenky, nebudú môcť mať také platy, ako ich americkí kolegovia.
Alebo že rozsiahly sociálny systém nie je až takou veľkou brzdou produktivity,
no na druhej strane ani zárukou blahobytu – americkí chudobní majú v priemere
vyššie príjmy ako európski.
Produktivita
práce sa nedá zvyšovať žiadnymi vládnymi
opatreniami a medzera sa dobieha veľmi ťažko. Niekto môže namietať, že
Európania sú ochotní obetovať vyššiu mzdu výmenou za viac voľného času. Zabúda
sa pritom práve na rozsiahly sociálny systém – kriticky podliehajúci
demografickým zmenám, ktorý sa stáva časovanou bombou pre Európu. Francúz,
ktorý sa dnes teší 5 týždňom dovolenky, "bezplatnému" zdravotníctvu a
35 hodinovému pracovnému týždňu sa v čase dôchodku bude musieť buď uspokojiť s
nižším štandardom, alebo prinútiť svoje deti pracovať viac hodín do týždňa.
