Tu je reakcia Martina Filka Prečo nezrušiť ministerstvo školstva na článok Dalibora Roháča. Jeho obhajobu regulácie a dotácii do vzdelávania zo strany štátu môžeme v skrátenej podobe interpretovať nasledovne…
Vzdelanie okrem priamych výhod pre vzdelávaného vykazuje aj pozitívne externality (empirické štúdie to zatiaľ jednoznačne nepotvrdili, ale „akademický konsenzus je skôr na strane nezanedbateľných externých benefitov vzdelania“) a má charakteristiku verejného statku. S verejnými statkami existuje koordinačný problém, spočívajúci v tom, že všetci chcú spotrebovávať a nikto nechce platiť teda „ľudia sú za ne na voľnom trhu ochotní platiť menej ako dokonca aj oni sami pokladajú za optimálne“. Suboptimálnu situáciu vo vzdelávaní vyrieši štátna regulácia a dotácie.
Ak by sme pripustili, že sa koordinačný problém vzťahuje aj na vzdelávanie, musíme si položiť otázku, na základe čoho je možné predpokladať, že práve štát je tá správna inštitúcia, ktorá tento problém vyrieši? Tzv. „zlyhanie trhu“ v oblasti vzdelávania vyriešia politici s vlastnými motiváciami zvolení obyvateľmi, ktorí sami nie sú schopní optimálne investovať do svojho vlastného vzdelania?
Ďalším problémom štátneho školstva je absencia motivácie uspokojiť v čo najväčšej miere požiadavky svojich klientov a z toho vyplývajúce odtrhnutie štátnych škôl od reality. Ako vieme, že štátne školy naozaj poskytujú vzdelanie a nie len v súčasnom svete nepoužiteľný blábol, keď jeho poskytovanie nie je testované dobrovoľnou platbou zo strany spotrebiteľov?
Pozn.: medzičasom Dalibor Roháč napísal reakciu na článok Martina Filka, nájdete ho tu: Prečo predsa len zrušiť ministerstvo školstva
