Sara Bongiorni
napísala knihu Jeden
rok bez „Made in China“, v ktorej sa sa snaží
Američanov upozorniť na to, ako hlboko sú zapletení do medzinárodného
obchodu.
V istom
zmysle je však Čína pre Ameriku požehnaním. Čína má devízové dolárové rezervy zo
zahraničného obchodu vo výške 1,33 bilióna dolárov, pričom za prvých 6 mesiacov
tohto roku sa zvýšili o viac ako 260 miliárd dolárov. Ak Číne tento trend
vydrží aj v druhom polroku a iba jednu tretinu ročného nárastu investuje do
amerických dlhopisov, zaplatí celý deficit
amerického federálneho rozpočtu. Amerika tak de facto kupuje reálne statky
za papiere – za sľuby budúcej výplaty neustále sa znehodnocujúceho dolára.
Bongiorni tvrdí, že jej kniha nevynáša súdy, nehodnotí, či je zahraničný
obchod dobrý alebo zlý, iba poukazuje na to, že nájsť produkt, stravu,
čokoľvek, čo neobsahuje nič čínske, je v Amerike skutočne veľmi obtiažne.
V Amerike je však dostatok aktivistov
bojujúcich proti čínskym produktom. Tí si zrejme neuvedomujú, že americkí
spotrebitelia (a teda aj oni) profitujú z dovezených čínských tovarov (aj
keď ich sami nekupujú). Konkurencia zo zahraničia tlačí na ceny domácich
produktov, vďaka čomu sú lacnejšie. Navyše, všetky čínske tovary majú americké
ekvivalenty a nákup v ochode je vždy
dobrovoľná výmena.
