Média priniesli správu o petícii bohatých Francúzov za vyššie sadzby daní. Hneď v úvode treba zdôrazniť, že hoci média petíciu spájajú s „bohatými Francúzmi“, ide o veľmi nekorektné zjednodušenie. Zamieňať názor skupiny 16 bohatých Francúzov za názor francúzskych milionárov, ktorých je odhadom 280 000, zaváňa novinárskym ignorantstvom.
Anglický prepis textu petície nájdete tu. V zásade by privítali vytvorenie neštandardného finančného odvodu, ktorým by bohatí prispeli k udržaniu daňového a hospodárskeho systému, ktorý máme v EÚ. S podmienkou, že bude primerane vysoký, aby nemotivoval k odlivu kapitálu.Podobná výzva prišla nedávno od Warrena Buffeta, čoby druhého či tretieho najbohatšieho muža sveta. Odhad počtu ľudí s majetkom väčším ako 1 milión dolárov v jednotlivých krajinách nájdete napríklad tu.
Požiadavku 16 bohatých Francúzov možno chápať ako signál s cieľom zvýšiť mediálnu akceptáciu týchto osôb. Možno sa cítia byť viazaní z titulu rozsiahlych dodávok pre štát. Dalo by sa nájsť niekoľko relevantných dôvodov, ktoré vedú k spochybneniu úprimnosti ich petície. Z prostého dôvodu. Asi neexistuje krajina, ktorá by do štátnej pokladne neprijímala dobrovoľné dary. Kto chce, môže prispieť, bez ohľadu na výšku svojho majetku. Kedykoľvek. Mimochodom, výzva vznikla na základe osobných telefonátov editora magazínu La Nouvel Observateur vybraným šéfom a vlastníkom firiem (kto by sa odvážil riskovať, že sa dostane na zoznam boháčov, ktorí nepodržia La France?…). Prečítajte si názory slovenských majetných na podobnú otázku.
Podobné výzvy sú paradoxné, pretože obyčajne ľudia s nadštandardnými príjmami
dokážu efektívnejšie optimalizovať daňové bremeno ako široká verejnosť. Bude zaujímavé pozrieť sa po roku, či uvedeným signatárom vzrástla len daňová sadzba, alebo objem skutočne zaplatených daní. O Buffetovom spôsobe daňovej optimalizácie sa môžete dočítať tu.
Empirické skúsenosti najmä z USA ukázali, že práve nižšie sadzby z príjmov bohatých plnia štátnu kasu viac, ako vysoké. Pritom solidarita v podobe objemu zaplatených daní je tam vysoká už dnes: „Zatímco jedno procento lidí s nejvyššími příjmy vydělává 20 procent celkových příjmů, platí téměř 40 procent celkového výběru daně z příjmu. To je větší podíl, než činí podíl 90 procent lidí, kteří nepatří k deseti procentům nejbohatších. Navíc zhruba 50 procent Američanů daň z příjmu vůbec neplatí a ještě dostávají od státu daňové refundace.“
Na Slovensku je to podobné. Viac ako 80% daňových príjmov z tejto dane zaplatí tretina pracujúcich s najvyššími príjmami. Vyššia „solidarizácia bohatých“ by sa mohla prejaviť v snahe viac optimalizovať daňový základ, bolo by to v rozpore s vlastnou slovenskou skúsenosťou s rovnou sadzbou dane, ktorá priniesla markantný rast daňových príjmov.
Netreba však preceňovať schopnosť bohatých vykryť deficit. Ak by 280 000 francúzskych milionárov zaplatilo špeciálnu daň 100 000 eur na osobu, dohromady by to bolo 28 miliárd eur, čo predstavuje len 20% deficitu Francúzska v roku 2010.
