H. Sterling Burnett z National Center for Policy Analysis
v komentári pre Washington
Times udáva zaujímavé fakty týkajúce sa výstavby a prevádzky ropných
rafinérií v USA. Mnohé skutočnosti sa však týkajú priamo aj európskeho
ropného priemyslu. Stojí to za zmienku hlavne v čase zavádzania nových
energetických daní, ktoré sú zamerané na obmedzovanie a pokutovanie
spotreby znečisťujúcej životné prostredie.
O čo ide? Cena ropných produktov už dnes obsahuje
nepriamu energetickú daň, ktorú síce neodvádzame štátu, ale financujeme ňou
vysoké náklady produkcie palív, ktorá musí spĺňať vysoké štandardy
ochrany životného prostredia.
Burnett uvádza:
„Emisné kontroly a povinnosť produkovať benzíny
s rozličným zložením donútili mnohých vlastníkov uzavrieť rafinérie
a zároveň dramaticky zvýšili náklady na výstavbu nových rafinérií.
V skutočnosti nebola v USA postavená rafinéria za posledných takmer
30 rokov.
Počas deväťdesiatych rokov ropný priemysel minul takmer 25%
kapitálových investícií- viac ako 100 miliárd dolárov – na splnenie prísnych
environmentálnych regulácií. Pre niektoré závody boli tieto podmienky jednoducho
príliš nákladné… Modifikácie jednej rafinérie stáli viac ako 70 miliónov
dolárov.“
Nedostatok ponuky (nízka kapacita rafinérií) palív na trhu
v porovnaní s rastúcim dopytom je jednou z hlavných príčin rastu
ceny. Aj toto sú príčiny dnešných vysokých cien motorových palív. Ochrana životného
prostredia je už v cenách do istej miery zahrnutá.
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na 
, prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.
