Do zamestnania chodíme, aby sme vytvárali hodnoty pre seba, svojho zamestnávateľa, a tým aj pre celú spoločnosť. No vďaka vládnym politikám sme neraz konfrontovaní s opačným prípadom. Pracovné miesto nevytvára, ale naopak spotrebováva hodnoty.
Pôvodný Keynesov nápad zakopať fľaše s peniazmi a nechať nezamestnaných ľudí ich hľadať sa nikdy neujal. No to neznamená, že štát sa nesnaží umelo vytvárať neproduktívne pracovné miesta na úkor tých produktívnych. Aktuálna vláda prisľúbila presunúť 70 miliónov z programu Vzdelávanie na program Zamestnanosť a sociálna inklúzia a vytvoriť tak 13 000 pracovných miest, teda asi 5380 eur na jedno pracovné miesto.
Štát bude rok platiť minimálnu mzdu aj s odvodmi za nezamestnaného, ktorého si zamestnávateľ musí ešte pol roka potom podržať. Minister Richter dúfa, že tretina takto zamestnaných ostane aj dlhšie, ale natíska sa otázka prečo by to mal zamestnávateľ robiť, keď mu ten nezamestnaný najskôr nevyhovoval. Odpoveď „pretože si ho odskúšal“ stojí na hlinených nohách – ak je „odskúšanie si“ zamestnanca také prospešné, prečo túto možnosť nedať všetkým nezamestnaným cez flexibilnejší zákonník práce, ale len vyvolenej skupinke?
Tých 70 miliónov euro je len malá ochutnávka, na podporu zamestnanosti by malo smerovať ďalších 225 miliónov euro z iných programov. Odhady pri pôvodne nižšej sume hovorili o 2000-3000 nových pracovných miestach, odhad pre novú sumu prostriedkov ešte nebol spravený.
Pre porovnanie, Európska Komisia tento pondelok spustila pilotný program na podporu zamestnávania mladých. Mal by pomôcť 5000 mladým ľuďom vďaka rozpočtu 4 milióny euro, čo je 800 euro na osobu.
